Ako ťa život zavial do Paríža a ako si sa dostala k tvorbe šperkov? Čo bolo skôr, Paríž alebo tvoja umelecká profesia a cit ku šperkom?

"Úplne na začiatku boli šperky, nie však šperky keramické, ale drevené, ktoré som začala vyrábať už na strednej škole. Venovala som sa ich výrobe aj počas môjho štúdia na vysokej škole, kde som študovala šesť rokov maľbu. V diplomovom ročníku som sa zoznámila s mojím teraz už manželom a tak sa začal aj môj život v Paríži."

 

Pri práci, ktorá je zároveň záľubou, sa človeku môže ľahko stať, že pracuje neustále. Nie je náročné nemať šéfa alebo šéfku a fixný pracovný čas? Ako si dokážeš naplniť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom?

"Mám veľké šťastie robiť to, čo ma naozaj teší, napĺňa a dokáže uživiť. Boli časy, kedy som pracovala neustále, ale to bolo kvôli nie úplne správnej organizácii mojej práce, ale po menších zmenách, ktoré boli nevyhnutné, sa cítim slobodnejšie a ešte viac si užívam tvorenie ako predtým. V tom, že som sama sebe “šéfkou” vidím zatiaľ len výhody. Možno, čo mi chýba je kontakt s ľudmi, ale to si zasa kompenzujem cestami za rodinou a priateľmi na Slovensko a do Čiech. Moja práca a súkromný život sú úzko späté tým, že ateliér mám doma. Dokonca je to zároveň aj akoby pracovňa môjho muža, miestnosti dominuje veľký dlhý drevený stôl, na jednom konci modelujem, glazujem, zlátim a na druhom konci sedí pri počítači Guillaume. Častokrát spolu diskutujeme o tom, čo práve tvorím, pýtam sa ho na názor, pretože je pre mňa veľmi dôležitý."

 

Táňa Čisáriková.  Foto - archív TČ

 

Čo je pre teba inšpiráciou? Tvoje šperky majú stále nové tvary, kombinácie vzorov, farieb, v každom jednom je originálny nápad.

"Inšpirácie hľadám všade, vnímam veci okolo seba, obyčajné veci - zmeny farieb mesta, keď sa menia ročné obdobia, viac pozorujem ľudí v metre, ako majú napríklad Parížanky omotaný šál, jeho štruktúru, farbu, hneď si začnem predstavovať, aká brošňa, alebo iný šperk by mohol byť súčasťou jej outfitu. Pri poslednom glazovaní som si uvedomila, že pri jedných náušniciach som sa inšpirovala naším obrusom, ktorý máme v jedálni, jednoducho sa mi páčila farebnosť sivého podkladu s modrotyrkysovými špirálami (smiech)."

 

Je pre teba inšpiráciou aj Paríž?

"Áno, jednoznačne! Inak sa to ani nedá :) Francúzi majú radi všetko, čo je estetické, či je to bývanie, jedlo, oblečenie….A pre mňa ako výtvarníčku je to veľmi dôležité, čiže, ako som už spomenula v predchádzajúcej odpovedi, inšpiruje ma toho veľa a Paríž nie je výnimkou."

 

Foto - archív TČ

 

Ako vyzerá tvoj typický pracovný deň?

"Deň začínam šálkou teplej kávy, zapnem si počítač a odpovedám na emaily, síce som spomenula, že mi chýba kontakt pri práci, ale vďaka mojim virtuálnym zákazníčkam to nie je až také zlé :) Diskutujeme spolu, keď sa pýtajú na radu, snažím sa im poradiť, skombinovať jednotlivé kúsky… Keď si splním tieto milé povinnosti, nasleduje tvorivá časť dňa :) Záleží v akej etape sa moja práca nachádza, skicovanie, modelovanie, glazovanie, zlátenie, alebo finálne fotenie šperkov, niekedy spojím v jeden deň aj viacero činností a “odbehávam” od jedného konca stola k druhému."

 

Foto - archív TČ

 

Čo máš na svojej práci najradšeji? A čo by si ľahko oželela?

"Na mojej práci milujem asi všetko, voľnosť, ktorú vďaka nej mám. Mám radosť, keď šperky obdarovaným vyčaria úsmev na tvári, keď mám od nich spätnú reakciu, že sú spokojné, že náušnice, brošňa, alebo náhrdelník predčili ich očakávania, to je pre mňa najväčšia pocta a viem, že to, čo robím má zmysel. A čo by som ľahko oželela? Po pravde asi nič, zatiaľ mi nič nechýba a som šťastná, že všetko je tak ako je."

 

 

Aký šperk je pre teba dokonalým? Čo ti vie vyraziť dych?

"Myslím, že v každom období by som si vedela nájsť dokonalý šperk, či už v dávnej dobe bronzovej, kde línia a špirála mala svoje popredné miesto, alebo šperky do detailu vypracované v Art deco štýle a takto by som mohla pokračovať obdobie za obdobím. Dokonalým šperkom nemusí byť vypracovaný diamantový prsteň, môže ním byť aj drevené srdiečko od blízkej osoby."

 

Foto - archív TČ

 

Ako si sa učila tvorbe šperkov? Absolvovala si na tento druh umeleckej tvorby štúdium? Alebo kurzy?

"Na vysokej škole som študovala ateliér maľby a na strednej škole zasa grafiku, nad keramikou som v tom čase vôbec neuvažovala. Avšak po príchode do Paríža som zistila, že maľovať veľké obrazy v malom byte asi nebude veľmi jednoduché. V rovnakom čase som mala možnosť naštíviť ateliér keramiky na strednej umeleckej škole v Bratislave, kde som sa prvýkrát stretla s týmto materiálom v kombinácii zlata. Nadchlo ma to tak, že po malej skúške priamo v triede som sa rozhodla, že si kúpim pec a začnem sa venovať tejto krásnej práci s hlinou. Vo svojich 26 rokoch som začala so samoštúdiom keramiky, experimentovaním, čo mi tento materiál ponúka a v čom je zasa glazovanie (farbenie keramiky) odlišné od nanášania farieb na plátno, na ktoré som bola zvyknutá."

 

 

Čo bolo v tvojich tvorivých začiatkoch najťažšie?

"Zaujímavá otázka, ani neviem, či som to tak vtedy vnímala, že by som pred sebou mala nejaké prekážky….Skôr teraz viem, čo je na tejto práci ťažké - presadiť sa a byť dostatočne viditeľný. Šperky predávam na vianočných alebo veľkonočných trhoch v Paríži či osobne, ale veľká väčšina mojej práce sa predáva na internete - hand made portáloch Sashe.sk a  Fler.cz, v tomto prípade bolo veľmi dôležité dať o sebe vedieť hneď od začiatku, kedy tieto webové stránky začali existovať, aby som bola ich súčasťou hneď od začiatku."

 

Foto - archív TČ

 

Aké sú tvoje tvorivé sny?

"To, čo mám teraz, je jeden VEĽKÝ SEN, mám prácu, ktorú milujem, ktorou teším ľudí, žijem svoj sen :)

 

Kde si viac doma? V Paríži alebo na Slovensku?

"Môžem povedať, že mám domovy dva :) Prvý tam, kde som vyrastala v Košiciach, kde mám rodinu priateľov, obľúbené kaviarničky, lesy kam sme chodili na výlety. Môj druhý domov je tam, kde je môj muž a naša čivava Pupina, čiže momentálne Paríž. Domovom pre mňa nie je mesto, alebo miesto, ale človek, ľudia, ktorých milujem."

 

Foto - archív TČ