Rovnako, ako milióny dievčat na celom svete, aj mňa v detstve uchvátil čarovný svet ryšavého dievčatka zo Zeleného domu.  Dodnes si presne vybavujem, ako som sa cestou zo školy nevedela dočkať, kedy sa začítam do tej úžasnej knihy. To temperamentné dievča s veľkou predstavivosťou si ma úplne podmanilo. Čítala som aj v čase, kedy som mala dávno spať - s baterkou pod perinou. Vtedy mali v našej knižnici prvé tri diely. Internet nebol, takže som ani netušila, že kníh o Anne je až osem. Keď som to o mnoho rokov neskôr, už ako vysokoškoláčka zistila, kúpila som si ich. A znova som intenzívne prežívala jej osud až do dospelosti.

Za Annu zo Zeleného domu vďačíme dáme menom Lucy Maud Montgomery. Meno Lucy dostala po svojej starej mame a Maud po dcére kráľovnej Viktórie Alice Maud Mary. Meno Lucy sa jej nepáčilo oveľa radšej používala Maud. Rovnako ako si Anna potrpela na tom, aby ju volali Anna s dvomi n, aj ona zdôrazňovala: „ Som Maud,  bez e prosím“. 

S Annou mali spoločného oveľa viac. Lucy sa narodila  30. novembra 1874 na Ostrove princa Eduarda. Nemala ani dva roky, keď jej zomrela mama. Otec sa rozhodol, že začne nový život v západnej Kanade a malú Lucy  zveril jej prarodičom, žijúcim na farme v Cavendish. Anne zomreli rodičia, keď bola ešte bábätko. Riadením osudu sa dostala na farmu k starším súrodencom Marille a Matejovi Cuthbertovcom do Avonlea.

 

 

Vďaka týmto životným okolnostiam sa obe cítili osamotené. Maud, rovnako ako Anna trávila veľa času v prírode, ktorá podnecovala jej bohatú fantáziu.  Tak ako Anna, rada personifikovala prírodu,  dávala vzletné mená stromoradiu, potôčiku aj čerešni pod oknom. Obe si vášnivo písali denník  a neskôr aj poéziu a príbehy. Maud vyštudovala a získala učiteľskú licenciu, hoci vzdelanie u žien  v tej dobe nebolo vôbec bežné. V roku, v ktorom začala pôsobiť ako učiteľka, jej zomrel starý otec a tak sa vrátila k svojej babičke, aby sa o ňu postarala. Aj Anna bola vynikajúcou študentkou, absolvovala Kráľovskú akadémiu aj univerzitu a začala učiť. Po smrti Mateja prerušila svoju prácu, aby sa mohla postarať o Marillu.

Väčšina postáv z kníh o Anne existovala aj v reálnom živote spisovateľky. Aj postava Anninej romantickej lásky – Gilberta Blytha je inšpirovaná mužom, do ktorého bola zamilovaná Maud. Volal sa Herman Leard. Na rozdiel od Gilberta, ktorý prekonal týfus a stal sa Anniným manželom, Herman  podľahol zápalu pľúc.  A Maud, napriek tomu, že sa neskôr vydala za reverenda Ewana MacDonalda, na Hermana myslela po zvyšok svojho života. Snivá romantická postava Anny je zjavne idealizovaná podoba samotnej spisovateľky a zrejme preto jej láske vytvorila taký osud, aký by si priala pre seba.

Spisovateľka  svoj prvý príbeh o Anne napísala v roku 1905, vydavateľstvá však jej knihu odmietli a tak skončila odložená v zásuvke. Po dvoch rokoch ju našťastie opäť vytiahla, aby sa konečne našiel vydavateľ. Šibalská sirota sa tak mohla stať najlepšou priateľkou toľkých dievčat, ako žiadna iná literárna postava. Lucy Maud Montgomery sa stala najslávnejšou spisovateľkou Kanady a Ostrov princa Eduarda hojne navštevovanou kanadskou provinciou.

 

Prečítajte si aj Môj tandemový zoskok padákom alebo úvod do prekonávania vlastných strachov