Martina Javorská pracuje ako sestrička v psychiatrickom zariadení v Spišskom Štvrtku už sedem rokov a slúžila už aj počas Vianoc. Na Štedrý deň 24. decembra sa tu personál často dohodne tak, že si zoberú službu na pol dňa, aby sa mohli vystriedať a každá žena mohla pripraviť Vianoce pre svoju rodinu. Pani Martina už mala Štedrý večer aj nočnú službu. Prišla sem, ako to vtipne popisuje, po štedrom obede.

Aj klienti - chorí a starší ľudia, niektorí s ťažkými psychiatrickými diagnózami, ako schyzofrénia, či manicko-depresívny syndróm, ktorých tu býva vyše sto, majú tento deň výnimočný. Na večeru síce kapra nedostanú, lebo má kosti, ale dostávajú filé, šalát, kapustnicu a bobáľky. A sú aj darčeky, ktoré za klientove peniaze nakupuje sociálna pracovníčka. „To sú väčšinou drobnosti ako hrnček alebo to, čo si klient vysníva, napríklad retiazku, náušnice, šál, či rádio,“ popíše pani Martina. Z praktických dôvodov si nemôžu dovoliť nakupovať veľké predmety, lebo klienti bývajú v spoločných izbách. Bohužiaľ, stáva sa aj to, že z tých darčekov sa dlho netešia. Pani Martina si spomína na ženu, ktorá dostala vežu. Trpela však manicko-depresívnym syndrómom, takže jeden deň sa z nej tešila, druhý ju rozmlátila na drobné kúsky.

K optimistickým momentom v psychiatrickom zariadení patria tie, keď si spolu s klientmi v strednej záhrade postavia snehuliaka. „Viete, jedna klientka mala z toho takú radosť, že my sme potom mali radosť z nej,“ popíše pani Martina a vidím, ako jej žiaria oči. V tej ťažkej práci sú to pre ňu svetlé okamihy, pre ktoré sa oplatí žiť a s veľkým nasadením pracovať. S klientmi si navzájom spríjemňujú vianočné dni.

Martina Javorská.  Foto - Stano Stehlík

Štedrý deň odložili

K zdravotníckym službám patrí aj práca zverolekárky. Lucia Knišová vyše roka pracuje na pohotovosti pre zvieratá v Bratislave. Minulý rok slúžila aj na Vianoce. Vtedy sa s manželom dohodli, že Štedrý večer nebudú sláviť, lebo pani Lucia sa vrátila unavená domov po 12 hodinách v práci. „Nebola to ľahká služba, jeden klient mi odmietol zaplatiť, lebo tvrdil, že som mu vôbec nepomohla,“ popíše. Vtedy sa rozhodla, že si nebude kaziť náladu, nebude sa hádať, ani volať políciu. Vyšetrenie urobila neodplatne ako vianočný darček.

Lucia Knišová.  Foto - Stano Stehlík

Vianoce v rušni

Anna Verešová – jedna z dvoch rušňovodičiek na Slovensku ešte službu cez Vianoce nemala. Tento rok to dobehne, lebo nastupuje v prvý sviatočný deň doobeda a službu skončí popoludní 26. decembra, s prestávkou na krátky spánok. Ako obyčajne, jazdiť bude na trase Leopoldov – Nitra. „Určite si so sebou zoberiem koláčiky a iné vianočne dobroty, lebo túto službu si inak ani neviem predstaviť– veď takým spôsobom si s kolegami tie dni spestríme, aby sme aj my pocítili výnimočnú atmosféru,“ hovorí plná očakávaní rušňovodička a spomenie si, ako slúžila minulý rok cez silvestrovskú noc. Bolo to iné, vo vlakoch bolo cítiť slávnostnú atmosféru.

O polnoci si pripíjali vodou a z diaľky sledovali ohňostroj. Keď sa jej pýtam, či jej nebude ľúto, že z domu odíde až na dva dni, vidím, že je s tým vyrovnaná. „Veď aj lekári, pekári, policajti musia pracovať, také máme povolanie,“ skonštatuje. A stretnutie s rodinou bude absolvovať na Štedrý večer, aj medzi sviatkami. Vtedy sa stretne so synom, ktorý domov pricestuje zo zahraničia.

Anna Verešová.  Foto - Stano Stehlík

V električke v tuneli z cencúľov

Podobne to bude aj u vodičky električky v Bratislave Ivety Daňkovej, ktorá počas svojej dvojročnej kariéry ešte počas Vianoc neslúžila. Spomína si ale ako si minulý rok tesne pred Vianocami 23. decembra poplietla linku, ktorou mala v ten deň ísť. Niekoľko dní po sebe totiž jazdila linku číslo 4 a keď potom dostala linku číslo 9, pozabudla sa a zle odbočila. „Niekto mi búchal na dvere, aby sa opýtal, prečo som išla inam?,“ zaspomína si. V tom prekvapení vykríkla: „Ježiše Kriste, ja som linka číslo 9!“  Samozrejme, volala dispečing a išla potom tak ako ju navigovali, aby sa dostala späť na svoju trasu. Ale svojich pasažierov do Ružinova načas nedoviezla. „Ten deň som neurobila dobrý skutok, napriek tomu že som mala na hlave mikulášsku čapicu,“ konštatuje.

Zaujme ma tá mikulášska čiapka a pýtam sa, či je každý vodič na Vianoce prezlečený. Dozviem sa, že je to na individuálnom rozhodnutí vodičov a že majú jedného kolegu, ktorý v decembri šoféruje v mikulášskom kostýme, čím na tvárach cestujúcich vzbudzuje úsmev. Pani Iveta bude tento rok slúžiť dva vianočné dni. Štedrý večer strávi s rodinou, ale hneď ráno 25. decembra nastupuje na električku. Službu začne okolo piatej ráno. „Nemám už malé deti, tak mi to nie je až tak ľúto,“ hodnotí, ale dodáva, že pre tohtoročné služby museli zmeniť rodinnú tradíciu stretnutí u mamy, u ktorej sa vždy zíde sedem jej detí, čiže pani Iveta a jej šesť súrodencov. Toto stretnutie si odložia na iný deň. Pani Iveta si len veľmi želá, aby nemusela slúžiť počas silvestrovskej noci, pretože má psíka, ktorý veľmi trpí, keď počuje výbuchy, či ohňostroj. Ani šoférovanie električky túto noc nepatrí k tým najbezpečnejším.

„Minulý rok som jazdila na silvestrovskú noc a na Obchodnej ulici mi niekto ukázal, aby som zastavila, lebo na koľajach je výbušnina a tá o chvíľu vystrelila do vzduchu,“ popisuje. Na druhej strane ale pani Iveta hovorí, že má rada zaujímavé rána v zime, najmä, keď nasneží a ona cez predné sklo môže pozorovať krásu, napríklad vtedy, keď vchádza do bratislavského tunela. „Keby ste to videli, tie cencúle, ktoré tu robia rozprávkovú kulisu a my popod ne prechádzame!,“ popisuje zážitky. Dodáva hneď, že cencúle nesmú byť príliš dlhé, lebo vtedy musí volať dispečing, aby ich odstránili.

Iveta Daňková.  Foto - Stano Stehlík

Pokoj na letisku

Sneh na letisku tiež môže poriadne skomplikovať službu, o čom sa už neraz presvedčila supervízorka Martina Gabriela Krampl.

Minulý rok, keď slúžila na Štedrý večer mala pokojnú službu. Na letisku boli väčšinou Rusi, ktorí Vianoce slávia v inom termíne. „Cestujúci sa zdajú byť viac spokojní, necítiť každodenný zhon a letisko je pekne vyzdobené. Radosť vtedy pracovať,“ chváli pani Martina, na ktorú minulý rok po službe čakala už pripravená štedrá večera a všetci členovia rodiny, čiže manžel, synovia: 27- a 17-roční a jej mama. „Kolegovia, ktorí potom slúžili na Silvestra to mali omnoho rušnejšie, lebo pre snehové búrky, ktoré zasiahli Viedeň, im tu sadlo veľa lietadiel,“ dodá.

Martina Gabriela Krampl.  Foto - Stano Stehlík

Výnimočné dni

Sú dni v roku, ktoré sú výnimočné. Počas ktorých trávime najkrajšie chvíle s našimi blízkymi. Na ktoré sa pripravujeme dlho a prácne. Ktoré si pamätáme celý život. Ktoré v nás umocňujú pocit spolupatričnosti a šťastia, že sme s našimi blízkymi. Že sme potrební a milovaní. Dámy, ktoré sme predstavili, tiež majú svoje miesto v rodinách. Tiež na nich čakajú blízki, ktorí ich milujú. No ony hlavne v tieto dni vedia, že ich potrebujú aj iní. Ich práca totiž slúži všetkým ľudom. Lebo svet beží neustále, aj keď sa jedni tešia z rodinného šťastia a iní pracujú.