Tento problém zvyknú mať najmä ženy, no ani muži nie sú výnimkou. Namiesto oddychu v čase dovolenky si namrzene sadajú k počítaču a dorábajú zameškané pracovné úlohy. Alebo sa boria s kopami bielizne a triedením preplnených zásuviek.

Odborníci však varujú. Každý človek má svoje limity a nedá sa prepínať donekonečna. A hoci už bliká kontrolka, mnohé ženy jednoducho nevedia vypnúť. „Darmo si žena povie, že by mala oddychovať, keď odniekiaľ z vnútra jej príde naliehavé pripomenutie, že ešte musí tamto a ono,“ hovorí pre Ženy v meste koučka Janette Šimková.

„Kým nedá samu seba na prvé miesto, nemôže očakávať, že jej s tým niekto pomôže. Rozumové rozhodnutie, že si oddych zaslúži, sa potrebuje spojiť s emočným dovolením si to aj urobiť. Treba k sebe pristupovať ako k stroju, ktorý, keď má zostať v prevádzke, musí byť kontrolovaný a servisovaný. Máme veľa potrieb, ktoré závisia od načerpania síl a energie. Inak príde k preťaženiu, únave a strate radosti zo života,“ pokračuje.

Preto ten, kto primerane neoddychuje, riskuje a hrozí mu vyhorenie.

Ženy si menej doprajú

To, že ženy si celkovo doprajú menej času pre seba a čas na oddych, nie je žiaden výmysel. Svedčia o tom čísla a fakty. Podľa celoeurópskeho prieskumu kvality života Eurofound 2016 si až 46 percent žien nemôže dovoliť zaplatiť dovolenku, ktorú by absolvovali aspoň raz za rok niekde mimo svojho domova.  

No pre kvalitný oddych netreba len cestovať do zaujímavej alebo vzdialenej destinácie. Stačí napríklad venovať sa nejakej športovej alebo fyzickej aktivite. No aj tu ženy ťahajú za kratší koniec. Až 41 percent z nich totiž v prieskume priznalo, že sa jej nevenuje nikdy. Pritom u mužov bolo číslo oveľa nižšie – len 27 percent. Každý deň športovalo len necelých osem percent žien.

Ilustračné foto - pexels.com/AndreaPicquadilo

Voľnočasovým aktivitám sa niekoľkokrát za mesiac venovalo len 24 percent žien. Raz za rok si takúto aktivitu doprialo 64 percent žien a 72 percent mužov.

Ako to teda zmeniť? Podľa Janette Šimkovej už z úcty a rešpektu voči sebe je treba si oddych jednoducho naordinovať. „Musíme myslieť na to, že zvyky sú ako šaty, len sa zle vyzliekajú. Pomáha tiež myslieť na to, že s naším mozgom je to podobné ako s malým dieťaťom. Ak ho chceme naučiť niečo nové, vyžaduje si to od nás trpezlivosť a veľkú pozornosť. Kúzlo úspechu hovorí, že malé dieťa urobí najprv len pár malých a neistých krôčikov. Často spadne, ale znova vstane,“ radí skúsená koučka.

Ako oddychovať?

Ale čo, keď sa nám hneď nedarí venovať sa ničnerobeniu alebo aktivitám pre naše vlastné potešenie? Odborníčka radí sa na chvíľu zastaviť a zodpovedať si na pár otázok. Mali by sme mať na mysli, akú minimálnu dávku oddychu si vieme dopriať a ako ju aj dodržíme. A ako konkrétne využijeme čas pre seba?

Vieme si ho uchrániť, bez obetovania ho niekomu alebo niečomu inému? Dobré je sa aj zamyslieť, či existuje osoba, ktorá nám s tým pomôže. A v neposlednom rade, mali by sme sa venovať aktivite, pri ktorej strácame pojem o čase. Najviac nás totiž uvoľnia a nabudia pozitívnou energiou. 

Odborníci okrem pohybu na čerstvom vzduchu a dostatku spánku radia aj niečo oveľa prozaickejšie. Je to ticho. Pomáha nám koncentrovať sa a spomaliť. Podľa amerického výskumníka Josepha Morana len dve hodiny ticha denne prispievajú k lepšiemu sústredeniu sa a jednoduchšiemu utriedeniu myšlienok. Ticho totiž aktivuje časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za abstraktné a analytické myslenie.

A keď sme takí vyťažení, že niet priestoru na ničnerobenie, mali by sme si aspoň časť dňa vyhradiť na aktivitu, ktorá nás poteší. Hodina denne nad obľúbenou knihou nikoho nezabije. A odborníci prízvukujú - na oddychovanie je treba myslieť celý rok, nie len tých pár letných dní.