Prípad ako vystrihnutý z rodičovského hororu. Obchod plný ľudí, park či detské ihrisko sa odrazu zmenia na peklo. Malý nervák sa hádže o zem, reve, kope do vecí, plače a zúfalá mama by sa najradšej prepadla pod zem, skryla sa v myšacej diere a snaží sa spraviť hocičo, aby scénu ukončila. Len ťažko v tom momente dokáže ovládať svoje vlastné emócie.

Frustrované je nielen dieťa, ale hlavne rodič. Keďže nervy máme len jedny, zas a znovu vybuchneme. A pocity viny niektoré mamy riešia večer veľkou čokoládou alebo pohárom vína. Ženy v meste u odborníčok aj mamičiek zisťovali, či existuje návod, ako to zvládnuť a nezošalieť.

Dieťa kopíruje emócie rodičov

Mamička Andrea popisuje to, čo zažívajú mnohí rodičia dennodenne. „Hovorím si, ostaň pokojná a vyriešiš to. Idem na dcérku milo, snažím sa vysvetľovať. Samozrejme, že to nepomáha. Nasľubujem hory doly, len aby som odvrátila jej pozornosť. A pevne dúfam, že rýchlosťou blesku zabudne prečo plače. A čo prežívam ja? Stres,“ priznala pre Ženy v meste.

🛒 [Ľahší život mamičkám - kliknite tu:]

A nie je sama. Hnev, strach či smútok sú totiž pre našich drobcov príliš silné emócie, ktoré nevedia spracovať a musia sa to naučiť. Podľa odborníkov sa dieťa začne hnevať už približne v štyroch mesiacoch a tieto emócie postupne gradujú.

 

 

„Rodičia sa hnevom svojho potomka začnú zaoberať, keď dieťa vstúpi do obdobia vzdoru  - okolo 2 rokov. Dieťa sa snaží prejaviť svoju vôľu, robiť veci podľa svojich predstáv a skúša hranice, ktoré stanovujú rodičia. Hnev je prirodzenou reakciou na frustráciu a nie je dôvod mu ho zakazovať. Toto obdobie je prirodzené a sebapresadzovanie považujeme z vývinového hľadiska za pozitívny znak,“ povedala Ženám v meste klinická psychologička Michala Šuranová, ktorá sa dlhodobo zaoberá EQ výchovou.

A práve v týchto momentoch je osoba „dospeláka“ kľúčová – dieťa totiž pozoruje a kopíruje. Ak je denne svedkom našich nahnevaných reakcií, búchania do stola či nadávania za volantom, aj ono sa naučí svoje emócie takto ventilovať.

„Na hnev u dospelých sa pozerám rovnako, ako na to detský. V oboch prípadoch je to tak, že niekto niečo chce, nedostáva to a emócie ho zavalia natoľko, že ich nedokáže zvládnuť a vybuchne. Bojím sa ale, že žiadny krátky návod na to, ako sa nehnevať, nemáme. Chce to celkom veľa tréningu a niekedy to nie je jednoduchá cesta,“ povedala pre Ženy v meste Alena Nepožítková z psychologického portálu Nevýchova.cz.

Ako na obdobie vzdoru

Podľa odborníkov z Nevýchovy totiž dieťa hnevať sa niekto naučil a najskôr sme to boli my sami. A krik, hnev, vyjednávanie, nadbytočné zdôvodňovanie či povoľovanie v disciplíne sú nesprávnymi spôsobmi ako skrotiť obdobie vzdoru.  

Ilustračné foto - pixabay.com

Podľa  učiteľky Jany Šmeringaiovej, ktorá sa v materskej škole už 35 rokov venuje tým najmenším škôlkarom,  nie je krik na mieste. „Dieťa v amoku rodiča nepočúva, krik či dohováranie vtedy nepomôžu,“ povedala. Odborníci sa zhodujú v jednom - najlepším liekom je empatia. Michala Šuranová radí v situácii akútneho hnevu nechať dieťa emóciu precítiť a prejaviť. Je však potrebné zabezpečiť, aby seba či niekoho iného v zlosti nezranilo.

„Je mimoriadne dôležité, aby rodič ostal pri dieťati pokojný, čím mu pomôže cítiť sa bezpečne a rýchlejšie sa upokojiť. Takýmto správaním mu ide vzorom a dáva mu najavo, že hnev je prirodzená súčasť života, ktorú akceptuje,“ povedala. Keď sa dieťa upokojí, mali by sme sa s ním porozprávať o tom, prečo sa nahnevalo a môžeme mu poradiť, čo pri týchto pocitoch pomáha nám. „Dieťa zrkadlí svojich rodičov a najlepšie sa učí nápodobou,“ radí psychologička Šuranová.

Deti chcú vyvolať záujem rodiča

Podľa Šuranovej sa deti často hnevajú aj vtedy, keď potrebujú vo svojich rodičoch vyvolať záujem. „Ak sa dieťa často hádže o zem, kričí či ničí hračky, rodič by mal porozmýšľať, či mu venuje dostatok pozornosti. Spoločne strávený čas pomáha minimalizovať nevhodné detské prejavy,“ tvrdí. Podľa nej sa dieťa postupne s vekom v sebaovládaní zlepšuje, avšak minimálne do šiestich rokov nedokáže kontrolovať svoje emócie tak ako dospelý človek.

„Nemá zmysel s ním bojovať, lebo pokiaľ sa pustíte do boja o moc, víťazom nebude nik. Je teda na rodičoch, aby vo vypätých situáciách nereagovali rovnako ako dieťa. Niekto musí ostať dospelým, aby sa malo odkiaľ naučiť, ako svoje emócie zvládnuť,“ dodáva.

Emočný boj pritom vedie nielen dieťa, ale aj rodič. Podľa špeciálnej pedagogičky Dominiky Jurkýovej si rodič štandardne prechádza viacerými fázami. „Od trpezlivého ignorovania, cez presviedčanie a podplácanie, predstieranie smútku a plaču, prísne karhanie či krik až po silné objatie a upokojovanie v náručí. Je dôležité si ale uvedomiť, že v tom nie ste sami. Pre drvivú väčšinu rodičov je ťažké v takýchto situáciách udržať svoje emócie pod kontrolou a snažiť sa za každých okolností reagovať pokojne,“ ozrejmila.

Podľa špeciálnej pedagogičky Zuzany Mancovej tiež neexistuje jediná správna metóda na to ako zvládnuť obdobie vzdoru. „Každá mama by mala mať na mysli, že rôzne obdobia v živote dieťaťa neposúvajú vpred len jeho, ale aj dospelých,“ povedala Ženám v meste. Tak ako na to? Odborníci sa zhodujú v tom, že v prvom rade treba zachovať chladnú hlavu.

🛒  [Nosiče, šatky na nosenie detí, oblečenie pre mamy - kliknite tu:]

Podľa expertiek z Nevýchovy.cz je najlepšie znížiť sa na úroveň dieťaťa, chytiť ho za ruku alebo objať a pokojným hlasom sa ho spýtať na dôvod. Rodič by mu mal povedať, že ho chápe. Niekedy netreba vravieť vôbec nič, záplava slov by mohla vyvolať ďalšiu vlnu. Sú aj prípady, keď malý zlostník potrebuje priestor, aby sa upokojil sám. Stačí mu len navodiť pocit bezpečia.

Skúsené mamy majú recepty na vzdor

Podľa odborníčok je veľkou chybou, keď rodičia menia pravidlá takpovediac za jazdy, len preto, aby zabránili ďalším emocionálnym výstupom svojho potomka. Musí sa naučiť, že svet sa netočí len okolo neho. Rodičia by mali byť pevní a neustupovať zo stanovených hraníc. Rovnako by nemali dieťa zavaľovať množstvom informácií siahodlhým vysvetľovaním. To môže byť pre dieťa únavné a nič tým nevyriešia. Chybou je aj vyjednávanie. Dieťa totiž zistí, že rodič je neistý a začne to využívať.

Skúsené mamy však majú aj iné recepty. „Keď sa syn dostane do fázy, že to už fakt nevie stopnúť, tak proste idem do jeho izby a začnem sa hrať s jeho obľúbenou hrou. On prestane a pridá sa,“ radí mamička Michaela.

Kataríne zas pomohla rozprávková knižka o pani Zlosti, ktorá sedí na pleci. „Poviem malej, že má na pleci pani Zlosť, nech ju strasie a ona už vie, čo má robiť. Väčšinou to zaberie,“ prezradila. Jedno je však isté, vystresovaná a nervózna mama nedokáže reagovať pokojne. Podľa psychologičky Silvie Érsekovej je dôležité, aby si našla aspoň chvíľu pre seba na načerpanie novej energie. „Bez toho, aby sa mamy postarali o seba, sa nebudú vedieť postarať o iných,“ povedala Ženám v meste.  

„Najčastejšie sa stretávam s tým, že sa maminy rozdávajú pre každého, chcú robiť všetko dokonale a zabúdajú na to, že aj ony si potrebujú dobiť baterky. Mali by mať na mysli, že nie je potrebné robiť všetko stopercentne,“ doplnila. Každej napätej mame odporúča počas dňa spraviť si krátke dychové cvičenia. „Kratší nádych a dlhší výdych - zopakovať niekoľkokrát. Je fajn, keď si počas dňa povedia vety typu: Som skvelá mama alebo Zvládla som to. A úplne najdôležitejšie je nebyť na všetko sama, ale mať pomocníkov: kamarátky, babky, opatrovateľky a dávať priestor aj otcovi detí,“ dodala.