V živote, aj v pracovných vzťahoch, som prešla dosť veľkým prerodom. Mám 32 rokov, za sebou 12-13 rokov kariéry a rôzne komplikované vzťahy. V spravodajstve je to trochu iné - pracuje tam veľa čudných výrazných ľudí, kričí sa tam, nadáva, tak celkovo to nie je úplne bežné prostredie. Ale predsa sa tam riešia klasické problémy personalistiky. Keď som bola mladšia, mala som v práci veľa konfliktov. Niektoré produktívne, niektoré nie. Postupom rokov sa mi to podarilo očistiť - nechala som si tie produktívne, a pracujem na tých, čo sú deštruktívne a zrkadlia akurát tak moje ego alebo iné problémy. O to čudnejšie je zistenie, že bez ohľadu na to, kam sa posuniete v práci, ženy, ktoré vedia, čo chcú a sú schopné a ochotné povedať si svoje, sú vnímané ako problémové.

Celý môj život sa mi stáva, že mi niekto hovorí, že som hysterka. Že mi niekto povie, že som konfliktná a problémová. Trvalo mi dlho, kým som pochopila, že žena, ktorá má jasný názor, aj postavenie, a nebojí sa vyjadriť sa nahlas, schytá viac ako muž. Mala som už kolegov aj šéfov, ktorí hádzali stoličky po ľuďoch. Ktorí vrieskali, vulgárne nadávali. Kvôli ktorým mali ľudia kŕče a psychické problémy. Vrieskajúcich nestabilných nevyrovnaných manažérov, kolegov, ktorí nezniesli kritiku ani konkurenciu. Mám celú plejádu naozaj nekvalifikovaných mužov, respektíve mužov, ktorí nikdy v živote nedostali feedback, že to, ako sa správajú, je neprijateľné, neprofesionálne, a trápne.

 

Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili bez reklamy?

 

Za to ženy v pozíciách dostávajú feedback neustále - na to, aké sú, aké by mohli byť, aké nie sú, a čo im všetko chýba. Ak sa ozvete, ste problémová. Ak sa neozvete, prevalcujú vás. Ste nepriebojná, nedá sa. Prosto, nikdy to nebude dobre. Vypýtate si peniaze, ste hamižná. Robíte to zadarmo? Nepoznáte svoju cenu. Nekonečná plejáda výčitiek a nárokov, ktoré sa nedajú splniť.

Až som začala počúvať podcasty s úspešnými ženami, ktoré otvorene hovoria - ľudia o mne hovoria, že som problémová, že som hysterka. Ja hovorím, že viem, čo chcem, a keby som bola muž, bola by som odvážna a šla si za cieľom. Až potom som pochopila, že asi si prosto spoločnosť musí zvyknúť, že Bejby nebude sedět v koutě. Môžu si ľudia myslieť, čo chcú, ale postupom rokov vy viete, čo je najlepšie.

Skúsenosťami totiž viem, kedy treba zvýšiť hlas, kedy sa treba ohradiť, a kedy treba komunikovať trpezlivo, ustupovať, mediovať, vyjednávať. A skúsenosťami som sa naučila, že je úplne jedno, čo si o mne myslia ľudia, keď riešim pracovné veci. Nie sme kamoši, nie sme rodina, sme v práci a podstatný je výkon a to, aby sme dosiahli spoločný výsledok. Ako žene mi chvíľu trvalo pochopiť, že nemusím byť s každým zadobre. Že si o mne nemusia všetci myslieť, že som super príjemná. Stačí, ak si myslia, že som profík. To je pre mňa podstatné.

Iste, vždy si o vás budú hovoriť aj rôzne iné veci. Roky sa stretávam s tým, že ma v práci kolegovia ohovárajú, slutshameujú, šuškajú, že sa so mnou nedá, a neuhnem. Pravda je, že mám mnohé chyby, ale neuhnem najmä v kompromisoch pri kvalite práce. Ale rokmi som sa naučila aj to, že s týmto ako ženy musíme žiť. Že kopec neschopných mužov v našich pozíciách by preplávalo systémom s uznanlivým prikyvovaním. Že to musíme zlomiť a musíme sa navzájom podporovať.

Že byť žena, ktorá vie, čo v práci chce, vyžaduje a potrebuje, nie je chyba, ale výhoda. Že si musíme zvyknúť na to, že nás niektorí nemajú radi, a je to tak ok. Spytujte si svedomie, či ste na niekoho náhodou v práci nevybehli neprávom. Ale nezamieňajte si to za to, že od vás chce niekto zhovievavosť s lajdáctvom a neschopnosťou. Všetky nás tak vychovávali - chcieť konsenzus, priateľstvo, pokoj a lásku. Ale občas prosto treba aj konflikt, problémy a pozíciu, z ktorej neustúpime.

Nebojte sa robiť rozhodnutia. Nebojte sa vysloviť názor, vyriešiť problém a absolvovať nepríjemné porady. Nenechajte sa vyšikanovať do pozície, že máte byť ticho a máte sa usmievať. Že v zasadačkách ste na varenie kávy. Je dôležité upratať si to v hlave tak, že konflikt v práci, ktorý je konštruktívny a produktívny, je ok. Že nie ste zmija, sviňa, štetka, ani harpia. A že je úplne jedno, čo si hovoria za vaším chrbtom. Podstatné je, či si na konci dňa myslia, že s vami môžu vypiecť a vybabrať, alebo či si povedia - s touto nie sú žiadne žarty, a budete mať rešpekt. Je to dlhá cesta, trvá to roky, ale - ženy v meste, držím vám palce!