BRATISLAVA. Väčšinou sa ľudia sťahujú z malých miest do veľkých, z dediny do mesta , z východu Slovenska na západ. Zuzana Kötelešová sa presťahovala z Bratislavy do malej dedinky Štôla pod Tatrami. „Potrebovala som viac prírody, možnosť ísť na lyže, liezť na skaly, v Bratislave to nemáte,“ hovorí.



Vo Vysokých Tatrách sa na horskej chate zoznámila s budúcim manželom – horolezcom a lyžiarom, východniarom, ktorý v Bratislave študoval. Pred hektickým životom v meste si pravidelne utekal užívať slobodu do hôr.



Šesť rokov žili spolu v hlavnom meste, než sa definitívne rozhodli so svojimi dvoma synmi z hlavného mesta odísť. „Pred štyrmi rokmi sme si prenajali polosamotu, bola to horáreň nad dedinou, kde sme žili v podnájme rok. Nohy som si chodila máčať do potoka, zastávka na autobus bola medzi stromami, cestou k nej som občas musela naprávať porozhadzované nádoby na odpad po nočných návštevách medveďa, na jeseň počúvala ručanie jeleňov“, spomína s nadšením Zuzana. Keď prišlo tretie dieťa – opäť syn, rozhodli sa ubrať z romantiky a presťahovali sa dole do dediny.



Dnes žijú v byte v malej tatranskej dedine Štôla. Dvaja synovia chodia do najvyššie položenej základnej školy na Slovensku – malotriedky v osade Vyšné Hágy, ktorú navštevuje iba 17 detí. Najmladší syn je ešte s mamou doma.



Deň na materskej vyzerá v Tatrách celkom inak ako v meste. Zuzana ráno zbalí najmenšieho do nosiča na chrbát, dvoch starších odnesie do školy a bežne si urobí túru na Popradské pleso alebo Reinerovu chatu. Po ceste späť oboch školákov vyzdvihne a vracajú sa domov. „Túry robíme s deťmi od malička, s nosičom alebo sú to kočíkové túry na Hrebienok. Často  na nich syn aj zaspí, ale to nás neobmedzuje,“ hovorí.


Od marca pôjde najmenší syn do škôlky a Zuzana sa vráti do práce. Bude učiť matematiku a fyziku v Poprade.  Život na dedine jej vyhovuje, aj keď sa tu každý s každým pozná a bez auta je presun zložitý. „Do Bratislavy idem iba navštíviť rodičov, inak ma tam nič neťahá,“ dodáva spokojne. 


Pozrite si zmenu aj na videu

IFrame