Žijeme vzťahmi. Maximálnej závislosti, kým sa narodíme. Odkázanosti, kým dokážeme sami jesť, chodiť, hovoriť, konať. Vzťah s rodičmi, súrodencami, príbuznými. Spolužiakmi, učiteľmi, kolegami, šéfmi. Vzťahy susedské, priateľské, partnerské. Aj nepriateľské. Vzťah s Bohom, aj so sebou samým. Miluj blížneho ako seba samého. Byť sám so sebou v súlade. Korelovať vonkajšie so svojimi myšlienkami, túžbami, potrebami.

Bola veľmi sympatická. Krv a mlieko, a rozum k tomu. Mala to, čo mnohé len nemo aj nahlas závidia. Postavu, muža, deti, dom, prácu, peniaze. Iritovala. Tým, čo máme dráždime nervy tých, čo nemajú a myslia si, že mať to ich môže urobiť šťastnými. S veľkou pravdepodobnosťou provokovala aj úmyselne. Tvrdia o nej. Vedela sa nahodiť a ukázať, v čom má navrch. Alebo sa len tak upravená cítila lepšie. Nočná mora obyčajných susediek v malom meste. Chlapi sú viac vizuálne založení. Vraj.

Za zdravým a správnym vedomím seba samej je zodpovedný otec. A ten jej nebol vzorový. Narcis je rád obdivovaný. Má vždy navrch. Všetko sa mu musí podriadiť. Je neomylný. Ostatných iba používa ku svojej spokojnosti. Nikdy nebola pre svojho otca princeznou. Tvrdou rukou nedával rany na tele, ale tvrdou povahou tĺkol srdce. Chcela počuť, že je pekná. Že je šikovná. Jedinečná. Že má svoju hodnotu.  

A tak sa vydala. Nepreberala. Muž dobrý, ibaže deficit z detstva pretrváva. Prišli deti. Dcéra a syn. Na poradí nezáleží. Niečo podstatné jej chýbalo, niečoho dôležitého ku spokojnosti sa jej nedostávalo. Ťažké detstvo môže preliečiť šťastný vzťah. Ak nie, tak: „každá obeť potrebuje dravca.“

Začal jej nadbiehať iný. Narcis. Nosil kvety. Lahodil uchu. Má ma rád, nemá ma rád. Má ma rád! Toľko záujmu, toľko snahy, toľko toho všetkého jej rozprúdilo krv v žilách a odkrvilo racionálne uvažovanie. Zamilovanosť. Už bude šťastná. Naveky. On je to, čo potrebuje a ona má to, čo potrebuje on.

Rozviedla sa. O deti sa s bývalým starali na striedačku v dome, kde spolu ešte nedávno žili. Pre pedantnú, poriadok milujúcu ženu bolo neúnosné viesť dve domácnosti. Svoju s novým chlapom a starú detskú. Dom predali. Deti si rozdelili. Otec syna, mama dcéru.

Ten, čo jej celkom prešteloval mozog, dostal čo chcel a viac už nechcel. Ona zariadila krásnu spoločnú domácnosť. On tajne behával za bývalkou.

Bola krásna a bola „použitá“. Srdce znásilnené. Dala mu všetko, všetko mu obetovala. Prestupná stanica. Bezpečná, čistá, teplá, osviežujúca. Chvíľková záležitosť, kým sa pohneme nejakým tým iným smerom. Chcela byť konečnou. Pre muža, čo kvôli nej už jednu opustil. Hahaha, závistlivé sa tešia. Má čo chcela, kráska!

Pre zmeny na pracovisku prišla aj o prácu. Odpútavač myšlienok, liek na zlomené srdce. „Dělání, dělání, všetky smutky zahání...“ Kalíšek – jeden, dva, tri... Bolesť otupená. Dcéra sa na matkino trápenie nevie pozerať, nedá sa jej pomôcť. Odchádza žiť s otcom. Lieky, alkohol. Alkohol, lieky. V pomere nezlučiteľnom so životom.

Ona sa zabiť nechcela, ona chcela žiť a byť milovanou tak naozaj, úplne, romanticky. Bola však len hlavnou hrdinkou v Príbehu o jednej prestupnej stanici. V príbehu, kde jeden dáva všetko a druhý všetko berie. Kde jeden druhého použije a ide ďalej. Akoby sa nechumelilo.

Ženy, buďme opatrné, keď je niekto príliš milý. Možno je len príliš nešťastný, zúfalý, tápe tmou a potrebuje pozhovieť na prestupnej stanici, aby vyrazil za svojím nanovo nájdeným či objaveným cieľom. Lebo neskoro je potom pýtať sa, kto je vinný? Odpoveď už život nevráti.

 

Prečítajte si aj Ťažko pracujúce ženy