|
Keď sa končí leto, s nostalgiou spomíname na zážitky z dovoleniek. A ako to vnímajú tí, ktorí služby turistom ponúkajú? Ešte donedávna som sa nad tým nezamýšľala, až kým sme s manželom náš apartmán nezačali prenajímať turistom. Práve v auguste uplynul rok, čo sme s tým začali a musím sa priznať, že za ten rok sme nazbierali veľa zážitkov a postrehov. Lebo minca má vždy dve strany: rub a líc. Tak už rok na vlastnej koži pociťujem, aká je tá druhá strana mince a čo to všetko obnáša.
Obsluhovať s pokorou
Musím povedať, že ten, kto sa dá na poskytovanie služieb, mal by mať pokoru. Áno! Lebo to nie je len o zarábaní, ale aj o službe iným. Jedine s pokorou sa dá pristupovať k takým činnostiam ako je napríklad pranie, upratovanie, vynášanie smetí po hosťoch. Niekedy aj po tých, čo sa správajú povýšenecky. Našťastie sme u nás väčšinou hostili sympatických ľudí z rôznych kútov sveta: od Ameriky až po Austráliu.
Turisti, športovci, výletníci
Čo tu robia? Niektorí len tak cestujú po Európe a okrem Slovenska navštevujú aj iné okolité krajiny. A niektorí Európania sa vracajú z dovoleniek, ktoré trávili pri Jadrane a tak si na ceste domov, napríklad do Holandska, či do Nemecka urobia zastávku na Slovensku. Boli tu už aj Ukrajinci, ktorí sa autom vracali zo svojej vlasti do Paríža, kde natrvalo bývajú. Páčilo sa im u nás tak, že nám nechali najvzácnejšiu lahôdku - rybu z ukrajinského jazera, pre ktorú dotyčný cestoval veľa kilometrov a ktorú si niesol do Paríža, aby aj tam mal kúsok domova.
Boli u nás aj dvaja Rusi, ktorým sa Slovensko zdalo chudobné. Bol tu taliansky pár na motorke, či aj takí, ktorí sem chodia za turistikou, či za športovými zážitkami, ako napríklad Rakúšania na Slovakia ring, či Nemci na konské preteky.
Prečítajte si
Lekcie optimizmu
Spoznali sme aj poľskú rodinu, ktorá si náš apartmán vybrala, lebo je bezbariérový. Okamžite si nás získali, tak sme ich takmer každý večer pozývali k nám domov. Tie spoločné večery nám otvorili oči. Zistili sme, akí sme šťastní, lebo sme zdraví. Ich 16-ročný syn - vozičkár, ktorý trpí na dystrofiu svalov nás každý večer učil optimizmu a otvorenosti. Chlapec vie hýbať len jedným prstom, vďaka čomu má spojenie s internetovým svetom na mobile. Ako sme sa dozvedeli, chlapec sa nielen úspešne učí, ale rediguje aj školský časopis, či pomáha iným, keď navštevuje hospic. Rozprával nám o svojich snoch, ktoré sa mu splnili, napríklad let balónom. Ale každú chvíľu musel prosiť niektorého z rodičov, aby ho poškrabkali po hlave, preložili nohu cez nohu, nakŕmili či napojili.
Vozičkári v hlavných mestách
Poľská rodina nám vždy večer rozprávala svoje dojmy z výletov. Napríklad v Bratislave dlho krúžili v centre autom, aby našli miesto na parkovanie pre invalidov. Nenašli. Parkovali v najdrahšej garáži. V Budapešti, neďaleko maďarského parlamentu, našli jedno voľné parkovacie miesto! Ale vo Viedni, keď vošli autom do úplného stredu mesta, hneď ich zbadal zamestnanec istého hotela. Vybehol im oproti a ponúkol miesto pre hendikepovaných návštevníkov hotela a to napriek tomu, že hotel nenavštívili. Ponúkol aj možnosť využiť toaletu. Ľudský, citlivý prístup. Civilizácia!
Slovenskí hostia a turecký temperament
Hosťami našeho apartmánu boli, samozrejme, tiež Slováci. Niektorí veľmi sympatickí, skromní, iní povýšeneckí a požadovační, iní zakríknutí a uzavretí do seba. Úplne nás prekvapil jeden muž, ktorý sa nám ozval, že by veľmi rád strávil víkend u nás, ale nemá peniaze na účte a či nám to prekáža, že nezaplatí. Ako by ste reagovali?
Mali sme tiež na návšteve temperamentný turecký pár z Viedne, ktorý sem zrejme prišli užívať si radovánky. Odchádzali už po pár hodinách. Ponúkli môjmu manželovi ako dar nanuk - ten mal byť kompenzáciou za škody, ktoré spôsobili a ktoré spomenuli len tak mimochodom medzi dvermi. „Odtrhol sa nám záves,“ povedal chlapík a rýchlo naskočil do auta. Nebol to len odtrhnutý záves, ale zo steny vytrhnutá tyčka, na ktorej bol zavesený. Vyžadovalo si to generálnu opravu s vŕtačkou v ruke.
Prečítajte si
Hlásenie na políciu?
Kvôli iným hosťom sme už rozmýšľali, či nebude treba ísť na políciu a nahlásiť, že sa... stratili. Istá rodina z Afriky k nám pricestovala na pár dní a chcela si urobiť výlety do Bratislavy, Viedne a Budapešti. Každý večer sa k nám vracali. Jeden večer však nedorazili. Vedeli sme, že mali namierené do Budapešti. Manžel im poslal správu. Neodpovedali. Začali sme si vizualizovať rôzne scenáre, čo sa mohlo stať. Autonehoda? Útok na nich? Trojčlenná rodina predsa nemôže len tak zmiznúť! Ale keďže v Budapešti už nejaký čas vládnu protiutečenecké nálady tak sme sa vyľakali, či na nich niekto nezaútočil. Bože! Vedeli sme, že keď sa ďalší deň nevrátia, budeme musieť vstúpiť do izby, vysťahovať ich a pripraviť apartmán pre ďalších turistov. No a nahlásiť na políciu, že zmizli. Neskoro večer sa však domov vrátili - aká úľava! Správu, ktorú im poslal môj manžel, si nevšimli. Ani ich nenapadlo, že budeme znepokojení, keď sa nevrátia na noc. V Budapešti si proste prenajali ďalší apartmán.
Najhoršie hodnotenie
Na portáli, prostredníctvom ktorého ponúkame ubytovanie, sme hodnotení turistami a môžeme hodnotiť aj my ich. Väčšinou sme obdržali najvyšší počet hviezdičiek a turisti sa u nás jednoducho dobre cítili. Až na jednu rodinu z Ázie. Napriek tomu, že mohli vo dvore zaparkovať auto, neurobili tak. Prišli peši s kuframi v rukách. Až v noci, keď sa vrátili z výletu, zaparkovali auto pred apartmánom. Ráno, keď odchádzali, nerozlúčili sa, ale hneď nasadli do auta. Manžel bol práve vonku, tak ich zbadal a odhalil tajomstvo - v aute sedeli piati, ale nocľah si objednali pre štyroch a aj za štyroch zaplatili. Čo už! Aj takí sú ľudia! Vlastne malo by im to byť trápne. Nebolo. Namiesto ospravedlnenia sme dostali najhoršie hodnotenie apartmánu - dotyční sa sťažovali takmer na všetko. Aj na komáre a teplo v lete! Nuž, ako si to vysvetliť? Inou kultúrou?
Je zaujímavé pozorovať ľudí z rôznych kútov sveta. S niektorými, aj keď sú z opačného konca sveta a rozprávajú v cudzej reči, sa hneď dohovoríte, s inými - aj keď bývajú za rohom - si nerozumiete, ako keby zdieľali hodnoty z inej kultúrnej galaxie. Každý z nás to zažíva aj v bežnom živote, no poskytovanie služieb odhalí povahové črty ešte zretelnejšie - u tých obsluhovaných i tých obsluhujúcich.
