|
Rádio Expres sa počas vášho 15-ročného pôsobenia stalo najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou, strana Šanca má za niekoľko mesiacov pod vaším vedením podporu 1,6 percenta Slovákov. Ako ste spokojná s prechodom z mediálneho biznisu do sveta politiky?
„Začnem tými preferenciami. Keďže som dlho pracovala v biznise, ktorý bol rovnako ako politika meraný, som na takéto čísla zvyknutá. Aj rádio Expres, než sa dostalo na svoju vysokú počúvanosť, muselo prejsť číslami ako 1,6 percenta. Ja som spokojná - ešte vo februári zbierali v upršaných Košiciach podpisy na registráciu strany a frustrovaní občania nám nadávali, že načo ďalšia nová strana. Dnes máme hotovú stranu so štruktúrami, ôsmimi krajskými kanceláriami, 44 okresnými šéfmi strany a finišujeme s poctivo urobeným volebným programom. Ja rada budujem.“
Prečo je to podľa vás len 1,6 percenta? Je za tým nedôvera voči ďalšej novej politickej strane?
„Tá otázka je postavená tak, akoby tieto čísla boli sklamaním a nie je to tak, lebo na začiatok sú úplne v poriadku. Nedôvera tam je, ale iná. Keď sa stretávame s ľuďmi, tak dostávame výčitky za všetkých politikov, ktorí sú v politike 25 rokov. Ja som ten čas strávila v biznise a mne vyčítajú stav pravice, či správanie politikov. Sú to oprávnené výčitky, ale nemyslím si, že som správny adresát. Zažívame krízu dôvery v politiku ako takú a tá je úplne oprávnená. Politici zabudli na podstatu politiky, ktorou je spravovanie štátu a servis občanom, robia už len intrigy, kšefty a bojujú o mediálnu pozornosť.“
Koho máte presne na mysli?
„Týka sa to tak vlády ako aj opozície. SMER mal prvýkrát možnosť s parlamentnou väčšinou posunúť krajinu a nič s tým neurobil. Aj keď, chvalabohu, s výnimkou zdravotníctva nič extra nepokazil. Opozícia najskôr zhodila vlastnú vládu a potom nefungovali ako opozícia voči Smeru. Neskomplikovali mu vládu, nepostavili ho pred výzvy, vykašľali sa na živnostníkov a podnikateľov. Výhovorky, že keď má Fico 83 poslancov, tak nič nemôžu, neobstoja. A to je trestuhodné. Politika potrebuje opozíciu a tá sa prezentovala strašne zlým výkonom.“
Netrieštite novou stranou ešte viac sily pravice?
„Keby som mala koho voliť, tak do politiky nejdem. Aj keď sme zakladali Expres, tak sme dostávali podobnú výčitku, že trh je malý, rádií je veľa a žiadne nebude mať dosť peňazí na prežitie, ale ako hovorí môj bývalý americký šéf, miesto na víťaza je na trhu vždy.“
Takže sa cítite na víťazstvo?
„Perspektívne určite áno.“
S týmito preferenciami bude zatiaľ úspech dostať sa do parlamentu. Dostanete sa?
„Myslím si, že áno.“
A keď nie?
„Chceme zmeniť krajinu a to sa dá, aj keď nesedíte v parlamente, čo nám ukazujú už dnes mnohé skvelé neziskové organizácie.“
Povedali ste, že kým nejaká strana neponúkne víziu, tak je stále priestor pre nový politický subjekt. Je to vízia, ktorú ľudia volia alebo je to skôr postavené na konfliktoch, sporoch, hľadaní nepriateľa?
„Myslím si, že voliči nie sú hlúpi. Máme mladú demokraciu a oni sa postupne učia. Ale tá zmena nastáva, lebo jedno milé voličské prekvapenie nám sedí v prezidentskom paláci. Keď sa pozriete na mnohé mestá na Slovensku, tak mali prekvapivý výsledok po komunálnych voľbách. Ľudia dali doterajšej politickej generácii najavo, že stačilo.“
Takže vízia je nová generácia politikov?
„My vždy zdôrazňujeme, že štát majú riadiť ľudia, ktorí to vedia, manažéri a odborníci. Myslím si, že nie je dôvod, aby naša krajina už nemala ambíciu patriť medzi vyspelé krajiny Európy. “
Uvažujete o spájaní na pravej strane politického spektra?
„Stále platí to, že keby som mala koho voliť, nejdem do politiky. Tie spojenia, ktoré teraz vznikajú majú jediný motív - strach, že sa nedostanú do parlamentu a to je strašne málo. Určite platí, že by sme nešli do spolupráce so stranou SMER, ani so SNS, to by sme popreli samých seba.“
Odkiaľ máte peniaze na financovanie strany?
„Máme všetkých podporovateľov na webe. Sme si vedomí, že toto je citlivá a kľúčová téma. Zháňame peniaze od podporovateľov, ktorí sú úspešní, peniaze si zarobili slušne a oslovuje ich naša vízia. Je to strašne ťažká cesta, pretože potrebujeme podnikateľov, ktorých si môžu preveriť novinári a potrebujeme podporovateľov, ktorí povedia nahlas, že nás podporujú.“
Máte potom šancu peniaze získať?
„Máme. Krajina nie je vôbec taká chudobná, ako máme pocit z politických debát. Máme veľa úspešných firiem a podnikateľov, ktorým sa darí aj medzinárodne, už nie sme v čase mečiarizmu.“
Prechod z biznisu do politiky nemá zatiaľ na Slovensku dobrú tradíciu. Či už to bol Pavol Rusko, ktorý tiež prišiel z mediálneho prostredia alebo Richard Sulík a jeho strana. Ukázali, že štát či politickú stranu sa nedá riadiť ako firmu. Považujete za vhodné prejsť z biznisu do politiky?
„Do politiky majú ísť skúsení ľudia a preto to považujem za výhodu. To, že musí prísť uvedomenie si, že politika nie je biznis ani dobrodružstvo je nevyhnutné. Keď prišla taká závažná spoločenská téma ako sú utečenci, my sme sa postavili a povedali sme, že chceme, aby sa Slovensko správalo ako vyspelá krajina, aby ctilo vyšší morálny princíp, že ľuďom treba pomáhať. Vtedy sme sa, na rozdiel od všetkých politikov nepozerali na to, ako populárny je tento názor.“
Vy ste osobne zašli na srbsko-maďarskú hranicu medzi utečencov. Ľudia vás na internete obviňovali, že si robíte politickú propagandu. Robili ste si?
„Politickú propagandu som si mohla urobiť v Gabčíkove, kde by ma odfotili so sýrskym dievčatkom a zobrala by som si ešte od nej obrázok, čo namaľovala. Dlhodobo podporujem prácu neziskovej organizácie Magna v núdzi, čo sú moji kamaráti, ktorí zvyčajne zasahujú v epicentrách humanitárnych katastrof, sú teda v Južnom Sudáne, na Filipínach a Haiti. Nikdy by som nečakala, že budú zasahovať tak blízko, že budem môcť sadnúť si do auta a ísť za nimi. Takže som naložila auto, odviezla som im veci, ktoré potrebovali. Na mieste som pochopila, že každá ruka potrebná, tak som tam s nimi strávila 24 hodín a pomohla som im. To je celé.“
Na srbsko-maďarskej hranici medzi utečencami.
Sú riešením utečeneckej krízy kvóty, ktoré Slovensko odmieta?
„Myslím si, že Slovensko môže pokojne odmietnuť kvóty, ale potom by sme mali povedať, že vezmeme 3000 utečencov. Kvóty nie sú najšťastnejšie, ale nikto nič lepšie zatiaľ nevymyslel a my tú kapacitu máme. Ak budeme len riešenia odmietať, tak sa nenájde také riešenie, aké chceme.“
Prečo tak veľmi odmietame utečencov, s ktorými ani nemáme osobnú skúsenosť, keďže našu krajinu nevyhľadávajú?
„To je o frustrácii Slovákov, ale aj o postoji súčasnej vlády, ktorá oslovuje relevantnú časť voličov. Tej vyhovuje pocit všeobecného ohrozenia a strachu pred voľbami. Ja si myslím, že zodpovedný premiér musí povedať, že toľko žiadostí o azyl tu máme, čo je v desiatkach, má im povedať, že v rokoch 2003 a 2004 táto krajina každý rok zvládla 10-tisíc žiadateľov o azyl a nikto si to ani nevšimol. Má povedať, toto je situácia, ktorú zvládneme. Samozrejme, reakcia ľudí je kombinácia frustrácie, ťažkých podmienok, v ktorých mnohí naozaj žijú, a ruskej propagandy na internete.“
Povedali ste, prečo to vyhovuje vláde, ale prečo sa podobne správa aj opozícia?
„Boja sa straty popularity, hovoria to, čo hovorí Fico a čo chcú vystrašení ľudia počúvať.“
Argumentom vlády je, že medzi utečencami nie sú len matky s deťmi, ale aj mladí muži. Vidíte v tom bezpečnostné riziko?
„Ja som na tej hranici bola a musím úprimne povedať, že tam boli skupinky mladíkov, ktorých by som nerada stretla v Petržalke. Ale to je vec azylovej procedúry, ktorú máme veľmi prísnu. Nemusia dostať azyl a môžu sa vrátiť na Balkán. Táto krajina má vyše 23-tisíc policajtov, tak nie je možné, aby nám nevedeli zaručiť bezpečnosť.“
Debata o utečencoch je výsledkom frustrácie Slovákov. Z čoho sú frustrovaní najviac?
„Táto krajina nefunguje tak ako by mala. Keď sa pozrieme na regióny, je trestuhodné aká priepasť sa postupne otvára medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi. Máme pripravený v legislatívnom znení návrh zákona o volebnom systéme, kde chceme urobiť osem volebných obvodov, podľa žúp, čo obmedzí moc politických centrál, zvýši dôležitosť regiónov a zvýši zodpovednosť poslancov voči regiónov.“
V Hriňovej.
Ako pravicová strana chcete zlepšiť podmienky pre živnostníkov. Ako?
„Dobrá krajina musí mať silnú strednú vrstvu a samostatných ľudí. Je kľúčové vytvoriť podmienky na drobné podnikanie, máme vymyslený inštitút mikropodnikania, ktorí pomôže ľuďom, ktorí si chcú privyrobiť a nebyť závislí na štáte. Za malý poplatok štátu im bude umožnené podnikať. To sa týka pani, ktorá chce piecť buchty pre penzión alebo študentky, ktorá doučuje. Chceme, aby celá táto masa prešla do legálneho režimu a postupne sa z nich stávali živnostníci, ktorí už budú platiť dane. Myslíme si, že štát nemá hovoriť ľuďom, čo majú robiť, to oni vedia, štát má podporovať podnikanie.“
Prečo ste sa rozhodli pustiť do diskusie s Borisom Kollárom, ktorý kritizoval imigrantov, zamestnancov štátnej správy a bruselský diktát ?
“A prečo nie? Mala som pocit, že diskusia vyžaduje dodať pár faktov. Každý má právo na svoj názor a musíme toto právo brániť aj pri názoroch, s ktorými nesúhlasíme. To však nie je dôvod nepostaviť sa na obranu pravdy a faktov.”
Neodolala som kamarátsky dodať pár faktov, Boris Kollár :-)
Posted by Eva Babitzová on 9. október 2015
Nové strany majú často silného lídra a pôsobia ako one man show. Vo vašom prípade to vyzerá ako one woman show, nie?
„Nie sme one woman party, sme celý tím, pretože mám skúsenosť, že jeden človek nikdy neurobí komplexný projekt sám. Máme odborníkov, máme zastúpené regióny, máme zastúpené ženy. Nie je to one woman show – Jarka Lukačovičová rieši podnikanie, ženy, Stano Horník regióny, či Vilo Novotný zdravotníctvo.“
Ženy chýbajú v politike a chýbajú aj na čele politických strán. Prečo?
„Áno, v slovenskej politike chýbajú ženy. Zatiaľ tam vstúpili sólo, muži ich buď odignorovali alebo podrazili. Myslím si, že ženy sú viac nositeľkami spolupráce a konštruktívnejšieho prístupu ako muži, muži majú energiu, kapacitu okamžite sa k niečomu postaviť. Dopĺňame sa, ale na to, aby sme sa dopĺňali, nejaké ženy v tej politike musia byť.“
Chcú voličky a voliči v politike ženy?
„Občas sa mi stane, že si musím získať dôveru mužov v sále. Kedysi mi jeden pán z SDKÚ povedal, že my sme už v strane mali skúsenosť s troma ženami a ani jedna nedopadla dobre. A ja som mu odpovedala, že mu z fleku vymenujem 100 chlapov, ktorí niečo pokazili a neznamená to, že ten 101 niečo nedokáže. V tej chvíli som mala sálu na svojej strane.“
Expertky a experti pod hlavičkou Platformy žien Slovenska analyzujú volebné programy politických strán, aby zistili, aké opatrenia navrhujú na zlepšenie postavenia žien na Slovensku. Ako beriete do úvahy ženy vo svojom programe?
„Ženy tak ako ostatní potrebujú fungujúci prosperujúci štát, nie som zástancom žiadnych zvláštnych opatrení, napríklad kvót. Ženy potrebujú pomôcť s tým, aby mali slušné peniaze na materskej, aby o tom, či budú alebo nebudú mať dieťa nerozhodovala výška hypotéky, ženy potrebujú postrážiť rovnocenné podmienky, rovnakú podporu v oblasti živnostníkov ako muži. Nemáme špeciálny program pre ženy, ale vytvoríme prostredie spravodlivé a podporujúce, aby, ak chcú, sa uplatnili v biznise, v politike.“
Ale výsledok je, že v biznise je 30 percent žien a v politike 20 percent, čo nie je rovnocenné postavenie, keďže žien žije na Slovensku viac ako 51 percent.
„Máme v tíme diskusiu aj o kvótach, ale podľa mňa sa to zmení aj bez nich. Zažila som to v biznise. Na začiatku sa mi stávalo, že sme na veľkom mítingu manažmentu s akcionármi boli dve ženy, tá druhá bola asistentka prítomného pána, a na konci som ako top manažérka úspešnej firmy mala v tíme prirodzene polovicu žien. V biznise sa to postupne menilo a myslím si, že sa to zmení aj v politike.“
Ženy nejdú do politiky z dvoch dôvodov: pre mnohé by to znamenalo sťahovať sa do Bratislavy a robiť prácu na úkor rodiny, druhý dôvod, ktorý ich odrádza je atmosféra v politike, silne poznačená konfliktmi a hľadaním nepriateľa. Ako sa to môže zmeniť?
„Ak sa nám podarí urobiť politiku viac občianskou, ktorá bude dobre riadiť štát, bude otvorená schopným ľuďom, stratí sa ten silný mužský aspekt. Tá politika sa oddelila od reálneho života, ak sa vráti k normálnej správe krajiny a presadzovanie idey, tak v tejto oblasti je aktívnych veľa žien.“
Budú vás voliť skôr muži alebo ženy?
„Keď sme začínali ako pravicová strana, v ktorej centre sú hlavne podnikatelia a živnostníci, tak som mala pocit, že nás budú viac voliť muži. Čím viac komunikujeme v teréne, aj na sociálnych sieťach, vidím, že si získavame väčšiu podporu žien, čo ma teší.“
Ako reagujú médiá na človeka z médií, ktorý prešiel do politiky?
“Presne tak, ako keď bol úspešným mediálnym manažérom. Niektorí vás podporujú, niektorí žiarlia a ďalším ste ľahostajní. Celkovo je z novinárov cítiť rovnakú frustráciu ako z voličov.”
Prečítajte si aj Danka Barteková: Niekedy mám pocit, že my ženy sa pozitívne diskriminujeme
