Pred dvoma rokmi si Adela Zábražná (z úradu prezidentky Zuzany Čaputovej- poz.red.) počas prechádzky so svojou dcérkou všimla, že v Bratislave nie je jediná socha verejne aktívnej ženy z minulosti.

“Videla som jej úvahu na Instagrame a šokovalo ma to. Máme plné parky básnikov, národovcov, vedcov. A ani jednu ženu, len nahé bezmenné múzy, svätice a panovníčku Máriu Teréziu,” povedala pre Ženy v meste aktivistka a súčasná asistentka europoslanca Vladimíra Bilčíka Silvia Hudáčková.

Bratislava má len 19 ulíc pomenovaných po ženách

Začali teda zisťovať, ako je na tom Bratislava - po ženách je v hlavnom meste Slovenska pomenovaných len 19 ulíc, ženy nemajú žiadne námestie a žiadnu sochu. Rozhodli sa, že sa to v uliciach Bratislavy skúsia zmeniť.

Spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy pol roka plánovali postaviť sochu v parčíku na Radlinského. Ten bude nakoniec pomenovaný po kňazovi Antonovi Srholcovi.

Teraz bojujú za prvé námestie v Bratislave, ktoré by bolo pomenované po ženách. “Malo by ísť o Námestie Živeny medzi Zwirnom a Pradiarňou v mestskej časti Ružinov. Neskôr by tu malo vzniknúť aj umelecké dielo,” uviedla Silvia Hudáčková, ktorá sa nedávno stala podpredsedníčkou Miestneho odboru Živena v Bratislave.

 

Alena Bučeková (vľavo), ktorá vedie Miestny odbor Živeny v Bratislave, a predsednička Živena Magda Vášáryová (vpravo). Foto - TASR

Živena, najstarší ženský spolok na Slovensku, vznikol 4. augusta 1869. Mal vzdelávať slovenské ženy vo financiách, varení, výchove detí a, samozrejme, kultúre. V krátkom čase oslovil stovky žien. Živeniarky ako Elena Maróthy Šoltésová, či Terézia Vansová dlhé roky presadzovali otvorenie vyšších škôl aj pre dievčatá, a to v jazyku, ktorému by rozumeli. Nielen prvé vyššie dievčenské školy s vyučovacím jazykom slovenským, ale aj prvé jasle v Bratislave a vôbec na Slovensku, otvorila práve Živena.

“Neboli to žiadne revolucionárky, len si dovolili premýšľať a verejne hovoriť a písať o tom, že ženy sa majú vzdelávať a využívať svoj rozum, rozvíjať svoj talent a nielen starať sa o domácnosť a deti. Keďže gymnáziá a univerzity boli vtedy len pre mužov, práve vďaka nim sme my ženy, pred viac ako 100 rokmi, získali právo na vzdelanie, a to vyššie, ako len pár tried ľudovej školy,” vysvetlila Hudáčková.

Námestie Živena v Ružinove

Silvia Hudáčková oslovila kompetentných ľudí na Magistráte - Názvoslovnú komisiu Hlavného mesta Bratislavy, ako aj dotknuté miestne komisie v Ružinove.  “V Ružinove mali už viacerí poslanci svoje predstavy, po kom by malo byť námestie pomenované. Naša iniciatíva bola jediná občianska a nebolo vôbec jednoduché poslancov presvedčiť, aby sa vzdali svojich návrhov. No nakoniec sa to spoločnými silami podarilo a aj komisie v Ružinove podporili názov “Námestie Živeny”. Boli medzi nimi poslanci súčasného starostu Chrena aj poslanci a poslankyne Tímu Bratislavy. Ružinov si dokonca v miestnych novinách aj na sociálnych sieťach spravil anketu, všade Živena výrazne prevládla,” hovorí Hudáčková.

Organizátorky Iniciatívy za ženy vo verejnom priestore (zľava) Adela Zábražná, Vanda Hlaváčková, Silvia Hudáčková, Natália Heribanová a malá Marietta Trubanová.  Foto - archív SH

Hovorí o výsledkoch ankety, ktorú inciovala mestská časť Ružinov v novinách Echo. Podľa nej si želá pomenovanie tohto verejného priestranstva po Živene 99 percent respondentov. Ide o obyvateľky a obyvateľov Ružinova, ale aj celej Bratislavy a dokonca aj Slovenska.

Keď už sa zdalo, že by všetko mohlo prejsť, Miestna rada Ružinov názov prekvapujúco neschválila. Námestie Živeny nedostalo ani jeden jediný hlas.

“Argumentom, ktorý poslanci spomínali najčastejšie, bola zrozumiteľnosť, a teda názov, ktorý by jednoznačnejšie označoval danú lokalitu. Aj napriek tomu je však tento bod zaradený na rokovanie miestneho zastupiteľstva a rozhodnú poslanci,” uviedla pre Ženy v meste Tatiana Tóthová, riaditeľka Komunikačného oddelenia Miestneho úradu MČ Bratislava – Ružinov.

Petícia a hlasovanie 

Hlasovať sa opäť bude zajtra (28.6.). Aj preto aktivistky spustili petíciu na podporu Námestia Živena. “Verejné priestranstvá v Bratislave zabudli na významné ženy slovenskej histórie. Bratislava nemá ani jedno námestie, ktoré by bolo venované žene, ani jednu sochu ženy modernej slovenskej histórie, ktorá niečo dokázala svojou prácou a veľmi málo ulíc je pomenovaných po ženách. Deťom, obzvlášť dievčatám, náš verejný priestor vysiela signály, že ich práca pre spoločenstvo a ani vzdelanie nie sú hlavnou hodnotou, ktorú si naša spoločnosť cení u žien, ale odkazuje im, že je to vzhľad a nahota, ktorú vidia všade okolo seba,” píše sa v petícii, ktorú môžete podpísať tu.

Aktivistky prídu na zajtrajšie hlasovanie zastupiteľstva v Ružinove osobne. “Mnoho Živeniarok, starších dám z ružinovského domova seniorov aj mladších členiek, chystá ísť na zastupiteľstvo, aby poslanecký zbor videl, že nie sme nejaké virtuálne účty zo sociálnych sietí, ale skutoční ľudia, ktorým záleží na tom, aby dievčatá dnes vo verejnom priestore videli ženy aj inak, ako len nahé modelky, ktoré sú všade okolo nás nielen na bilbordoch, ale ešte aj v podobe sôch,” dodala Hudáčková.

Iniciatíva za ženy vo verejnom priestore nie je obmedzená len na Ružinov. “V Dúbravke teraz pomenovávali nové ulice a majú tam históriu ulíc pomenovaných po partizánoch, no už nie po partizánkach. Spolu s historikom zo SAV a miestnym poslancom Alexejom Dobroľubovom sme presadili cez komisiu v Dúbravke jedno pomenovanie po partizánke, no ešte to nie je konečne schválené. Tých hlasovaní ešte bude mnoho,” dodala Hudáčková.