Čo je to feminizmus?

Feminizmus je súbor ideí, ktoré sa snažia pochopiť a vysvetliť fungovanie sveta, ako aj sociálne hnutie, ktoré chce dosiahnuť rovnocenné postavenie žien a mužov, skoncovať so sexizmom a inými formami útlaku.

Feminizmus vychádza z presvedčenia, že ženy sú v spoločnosti systematicky znevýhodňované a že nerovnosť medzi rôznymi skupinami žien a rôznymi skupinami mužov nie je prirodzená, ale je spoločensky utváraná, a preto ju možno zmeniť.

Definícia feminizmus a jeho význam

„Pre rôzne typy publika, s ktorými mávam dočinenia, je pomerne jednoduché porozumieť, čo vlastne robím, keď píšem o kultúre a dokážu pochopiť moju vášeň pre písanie (napokon veľa ľudí chce písať a aj píše). Ale keď začnem hovoriť o feministickej teórii, všetky otázky sa končia. Namiesto toho zvyčajne počúvam o škodlivosti feminizmu a o zlých feministkách, ktoré údajne nenávidia mužov, sú proti pánu Bohu i prírode, sú to vraj všetko lesby, ktoré zaberajú pracovné miesta a komplikujú život mužom, lebo tí potom nemajú toľko pracovných príležitostí,” hovorí americká teoretička a aktivistka Gloria Jean Watkins, známa skôr ako bell hooks.

“Keď sa opýtam na feministické knihy alebo časopisy, ktoré čítali a na feministické diskusie, ktoré si vypočuli, či na feministické aktivistky, ktoré poznajú, zvyčajne odpovedajú, že všetko, čo o feminizme vedia, majú z tretej ruky, takže je jasné, že sa k feministickému hnutiu nedostali dosť blízko, aby mohli posúdiť, o čom vlastne je. Väčšinou si myslia, že feminizmus je záležitosťou tlupy nahnevaných ženských, ktoré sa chcú vyrovnať mužom. Ani im len na um nezíde, že feminizmus je o právach a o ženách, ktoré sa tieto práva usilujú presadiť. Keď hovorím o feminizme, je jasné, že ľudia so záujmom počúvajú – vidím to na nich a cítim to z osobných stretnutí, a predsa, keď sa rozhovor skončí, okamžite mi oznámia, že som iná, že nie som ako ‚skutočné‘ feministky, ktoré nenávidia mužov a sú stále nahnevané. Ubezpečujem ich, že som taká skutočná a radikálna feministka, ako len žena môže byť a že keby sa o feminizmus viac zaujímali, zistili by, že je to všetko inak.“

Foto - pexels.com

Týmito slovami uvádza americká teoretička a aktivistka bell hooks svoju knihu Feminizmus do vrecka. O zanietených politikách (v slovenskom preklade Jany Juráňovej vydala ASPEKT, 2013). Predstavuje v nej idey feminizmu, ale aj to, ako sa feminizmus môže dotknúť života nás všetkých, našich vzťahov a sveta, v ktorom žijeme. Jej skúsenosť a feministická sebakritickosť rezonuje aj u nás.

Hľadanie odpovede na otázku Čo je to feminizmus je podľa literárnej vedkyne a feministky Jany Cvikovej v našom prostredí dôležité, pretože feministické „myslenie i prax na Slovensku sa po roku 1989 ocitli takpovediac obnažené, bez zázemia silného sociálneho hnutia,“ pričom čelili diskontinuite s vlastnou minulosťou, so západným feminizmom, ako aj diskontinuite spôsobenej vylúčením žien (2013, s. 8).

Za uplynulých 30 rokov urobilo feministické hnutie na Slovensku mnoho – v hľadaní svojich koreňov a jazyka na pomenovávanie problémov, v kritickom feministickom skúmaní spoločnosti, v presadzovaní politík či zvyšovaní povedomia v oblastiach, ktoré sa týkajú života žien a rodových vzťahov. Zároveň sa objavilo mnoho nových tém a niektoré problémy sa opakovane vracajú. Takže ako by dnes u nás mohli znieť niektoré z odpovedí na otázku „Čo je to feminizmus“?

Feminizmus ako sociálne hnutie aj teória

Zo slovníkových definícií sa dozvieme, že feminizmus je sociálne a politické hnutie, ktorého korene môžeme hľadať v historickom úsilí žien dosiahnuť v spoločnosti spravodlivé miesto a žiť v spravodlivých podmienkach. Feministické hnutie „predpokladá a zároveň utvára politický subjekt, ktorým sú ženy“ (Glosár rodovej terminológie, 2017). Zároveň zohľadňuje, že postavenie žien v spoločnosti a ich skúsenosti sa líšia – závisia napríklad od ich veku, socioekonomického postavenia, rasy či etnicity, miesta, kde sa narodili a kde žijú, od ich kvalifikácie, zdravia, sexuálnej orientácie či rodovej identity.

Hoci nič z uvedeného neovplyvňuje našu hodnotu, tieto faktory ovplyvňujú miesto v spoločnosti, kde sa ocitáme a formujú aj problémy, ktorým musíme čeliť. Feminizmus sa teda zaoberá problémami, ktoré vychádzajú z podriadenia a objektivizácie žien a celkovo z nerovného postavenia medzi (rôznymi) mužmi a (rôznymi) ženami. Prejavy tejto nerovnosti sa v čase a priestore menia a feminizmus na ne reaguje – môže ísť o snahu získať právo voliť či byť volená, právo na platenú prácu a dôstojné pracovné podmienky, právo na život bez násilia, právo na zdravie a pod.

Zo slovníkových definícií sa dozvieme aj to, že feminizmus je súbor ideí – teórií a prístupov – ktoré sa usilujú o pochopenie a vysvetlenie sveta z kritického rodového hľadiska. To znamená, že chápu rod ako dôležitý organizačný princíp spoločnosti, na základe ktorého sa rodovo určeným bytostiam prideľujú nielen osobné identity, ale hlavne rôzna moc a postavenie v spoločnosti (Glosár rodovej terminológie, 2017).

Feminizmus vychádza z presvedčenia, že ženy sú v spoločnosti systematicky znevýhodňované a že nerovnosť medzi rôznymi skupinami žien a rôznymi skupinami mužov nie je prirodzená, ale je spoločensky utváraná, a preto ju možno zmeniť.

Feminizmus a spravodlivá spoločnosť

Feminizmus – ako hnutie aj teória – je vnútorne rozmanitý. Práve preto, lebo sa ho ujímajú ľudia na rôznych miestach, v rôznych časoch a čeliaci rôznym formám útlaku, často sa hovorí o feminizmoch v množnom čísle.

To umožňuje zohľadňovať rôzne geografické aj sociálne okolnosti a skúsenosti, vymedzovať sa a hľadať taký myšlienkový rámec, ktorý najviac súzvučí s našou životnou skúsenosťou. Hovorenie o množstve feminizmov však má aj svoje riziká. V dobe, keď je trendy obliecť si tričko s nápisom „This is what a feminist looks like!“ a v móde sú motivačné prednášky o tom, že sa stačí do vecí poriadne „oprieť“ a šikovná žena má úspech zaručený, totiž hrozí individualizácia feminizmu a vyprázdnenie jeho obsahu.

Ak totiž vezmeme do úvahy, že princípy feminizmu cielia na zmenu usporiadania spoločenských vzťahov, asi odtušíme, že subjekt feminizmu musí byť nevyhnutne kolektívny a feministická prax subverzívna, teda podvratná. Úspech jednej nestačí, dôležité sú možnosti nás všetkých. Čo to znamená? bell hooks napríklad odpovedá svojou definíciou, podľa ktorej je feminizmus „hnutie, ktorého cieľom je skoncovať so sexizmom, sexistickým vykorisťovaním a útlakom.“ (hooks, 2013, s. 12).

Takáto definícia zohľadňuje, že všetci – ženy aj muži – sme socializovaní tak, že prijímame sexistické zmýšľanie a konanie. Spoločne sa podieľame na uchovávaní stále sa obnovujúceho sexizmu a aby sa to zmenilo, sexistické zmýšľanie potrebujeme nahradiť feministickým zmýšľaním. Jeho súčasťou je predstava sveta, kde nikto nikoho neovláda, a hoci muži a ženy nie sú rovnakí a možno si ani nie sú úplne rovní, vzťahy formuje vízia a étos vzájomnosti.

V takomto svete nám nikto nič nevnucuje, panuje mier a pre všetkých sú otvorené možnosti. K takémuto svetu sa môžeme dopracovať len vtedy, ak skoncujeme so sexizmom, ale aj rasizmom, triednym elitárstvom či imperializmom (hooks, 2013).

Manifest feminizmu

Aj manifest Feminizmus pre 99 % (v českom preklade vydala Svobodná knihovna, 2020) tvrdí, že súčasný feminizmus sa musí spájať s ďalšími hnutiami a zasadzovať sa proti rôznym formám útlaku.

Zdôrazňuje, že zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách nie je dostačujúci cieľ a súčasný globálny feminizmus by sa mal zameriavať aj na problémy, ktoré sa týkajú väčšiny žien vo svete – napríklad na cenovo nedostupné bývanie, mzdy na hranici chudoby, nedostupnú alebo nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, klimatickú krízu či policajné kontroly hraníc (Arruzza, Bhattacharya, Fraser, 2020).

Inými slovami to pomenovala argentínska akademička a aktivistka z hnutia #NiUnaMenos Verónica Gago (2020), keď zdôraznila, že sexistické a rasistické, policajné či pôrodnícke násilie sú nevyhnutne späté a medzinárodné feministické hnutia potrebujú tieto prepojenia sledovať a v spolupráci s inými hnutiami sa zasadzovať proti všetkým formám násilia.

Slovenská iniciatíva Nebudeme ticho!, ktorá vznikla v roku 2018 ako reakcia na snahy obmedziť prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii, rovnako poukazuje na prepojenie násilia produkovaného patriarchátom a kapitalizmom. Formuluje svoje feministické východiská ako úsilie vytvárať spoločnosť, ktorá bude spravodlivá pre všetky a pre všetkých (Nebudeme ticho!, 2021, 2022). Aj z takýchto rámcov vychádzajú predstavy o budúcnosti lokálneho a transnárodného feminizmu.

 

Zdroje: