Prvé si všimnete tetovanie, výrazné, farebné, po celej ruke. Ale vnímate ho iba chvíľu, žena, ktorá ho nosí, vás zaujme oveľa viac. Usmievavá, zhovorčivá, úslužná. Je mladá, ale to, čo robí, robí s nasadením profesionálky. Naozaj ju zaujímate.

Simona Cevarová pracuje ako čašníčka v rezorte Villa Betula na Liptove, ale nie je to klasická čašníčka, ktorá iba roznáša jedlo či nápoje. Zakladateľky Expertklubu Ivana Havranová a Lucia Kazdová ju vybrali do projektu Hviezdy hotelov a rešturácii, v ktorom hľadajú výnimočných čašníkov a čašníčky, recepčné či chyžné v slovenských hoteloch a reštauráciách. 

Čašníka alebo čašníčku nevnímajú zakladateľky Expertklubu ako toho, čo nosí jedlo a dúfa, že hosť nebude nič chcieť, ale ako hostiteľa, ktorý chce, aby ste sa u neho cítili dobre. “Je to zároveň predajca, ktorý pozná produkt a vyzná sa v gastronómii tak, aby vedel hosťovi ponúknuť zážitok,” hovorí Lucia Kazdová.

 

Simona Cevarová.  Foto - Expertklub

 

Simona Cevarová: Čašník má byť hostiteľ

“Tak ako si na koncert ľudia prídu vypočuť speváka, aj do reštaurácie prichádza človek za zážitkom a ten mu sprostredkuje iba čašník. Odzrkadľuje charakter celého podniku. Tak ako doma mama, v reštaurácii je čašník hostiteľom, psychológom, priateľom hosťa,” hovorí so zápalom v hlase Simona. Vysvetľuje, že čašník sa správa tak ako to má vnútorne nastavené. “Ak sa cíti ako nosič jedla, tak sa tak správa a budú sa tak k nemu správať aj hostia. Ak pochopí význam, zmysel a krásu tejto pozície, pridá k tomu profesionalitu, bude z neho „pán čašník“. Ľuďom však dnes všeobecne chýba pokora, vďačnosť a základné ľudské hodnoty – pozdrav, prosím a ďakujem,” hovorí Simona. 

Po reštaurácii sa pohybuje svižne, ale nevtieravo, obsluhuje, pozná jedlá a nápoje, ktoré odporúča, plní želania. Najviac ju však baví komunikovať s hosťami. “Veľmi rada sa rozprávam, skúmam charaktery a osobností hostí. Tých náročných mám rada, viem ich odhaliť po pár sekundách. Usmiatych a milých hostí máme radi všetci. Ale pre mňa sú aj tí nároční výzvou. Vždy sa snažím trochu im vylepšiť deň,” hovorí Simona, ktorá zvláda aj nepríjemných hostí. “Dám im dôležitosť a svojim prístupom sa snažím zmeniť ich často aj arogantné správanie. Musím povedať, že sa mi to väčšinou aj podarí,” dodáva spokojne.

 

 

Mladí čašníci to v hoteliérstve vzdajú skoro 

Keď sa bavíme o tom, prečo ľudia v jej veku nechcú pracovať v hoteliérstve, Simona je vcelku nekompromisná. “Veľa z nich sa bojí tvrdších ľudí, ak na nich niekto pritlačí, hneď plačú, zľaknú sa a odchádzajú s názorom - ja predsa nebudem nikomu robiť sluhu. Ak si však uvedomia, že nie sú sluhami, ale hostiteľmi a sú ochotní pracovať na svojich profesijných zručnostiach, môžu si paradoxne tých „tvrdých“ hostí prevychovať,” hovorí. Súhlasí, že problémom sú aj peniaze, ale v inom zmysle. “Všetci chcú hneď zarábať veľa peňazí a neuvedomujú si, že kariérny rast je postupný. Tu je to opäť o chýbajúcej pokore a vďačnosti za to, čo dostávajú, za príležitosť pracovať,” vraví Simona.

Zhodneme sa na tom, že práca to nie je ľahká. Denne urobí kilometre, smeny sú dlhé, oddychu málo. Čím dlhšie to robí, tým viac to cíti. Spočiatku to valcovalo aj ju. “Pamätám si na jednu príhodu zo začiatkov. Ťahala som vkuse tri týždne. Keď som po troch týždňoch prišla domov, všetci hneď chceli počuť ako bolo, vrhli sa na mňa ako osy. Vtedy som nebola milá ukecaná Simona. Pohádali sme sa, pretože som vtedy potrebovala iba jediné, vypnúť a byť ticho. Keď si hlava oddýchla, všetko sa dozvedeli a naučili sme sa, že toto je môj spôsob duševnej hygieny,” spomína si. Dnes už vie, že ak chce vypnúť, potrebuje byť sama so sebou a mať ticho. 

“Idem do lesa a počúvam hudbu. Potrebujem ticho, vypnúť od komunikácie, keďže v práci sa mi ústa nezatvoria,” smeje sa úprimne. 

 

Simona Cevarová.  Foto - Expertklub

 

Simona Cevarová a tetovanie

Na záver riešime tetovanie. Rozprávame sa, či to neruší majiteľku reštaurácie alebo hostí. ”Pre mňa je to pamiatka na istú životnú etapu. Prichádzala postupne, najprv ako recesia, rebelstvo na konci strednej školy, neskôr už pre mňa stratila koncept, tak som sa rozhodla pre tetovanie celého rukáva. Teraz ho vnímam okrem spomienky na životnú etapu aj symbolicky. Ja ľudí neposudzujem a možno tým chcem ľudí inšpirovať k tomu, aby ani oni neposudzovali podľa výzoru. Možno ten človek s tetovaním je hodnotnejšia bytosť ako ten, čo práve sedí za vami a uhladený,” vysvetľuje. 

Naučilo ju to prijať sa taká, aká je. Stáť si za svojimi rozhodnutiami a byť spokojná vo svojej koži. “Aj keď je tá koža potetovaná,” zasmeje sa. 

 

 

Hovorí, že manažmentu hotela to neprekáža, zaujíma ich hlavne  jej nasadenie v práci. Pri hosťoch je to naopak dobrá téma na konverzáciu.

Simona Cevarová vás musí očariť. Niekedy funguje ako psychológ pre hostí, inokedy, ako sama hovorí, je z nej slávny Mitch Buchannon, záchranár, ktorý ratuje deti v skákacom hrade. 

Keď odchádzate z reštaurácie, iba si poviete, že ak bude takýchto čašníčok, či čašníkov viac, chodiť sa stravovať mimo domu, bude naozaj zážitok. Gastronomický i ľudský.

(Portál Ženy v meste je mediálnym partnerom projektu Hviezdy hotelov a reštaurácií)