„No áno, vy sa chcete zviditeľniť,“ skonštatovala istá žena, keď som sa pred rokmi stala predsedníčkou Poľského klubu v Bratislave. Zviditeľniť? Nerozumela som, o čo jej ide. Vôbec to nebol môj cieľ. Mala som niekoľko nápadov na usporiadanie poľských kultúrnych podujatí, chuť to robiť a veľa otáznikov, či si poradím. Poradila som si a prinieslo mi to veľa spokojnosti, ale aj stresov.

Bola to drina, niekedy neprespané noci, strach, ale veľa som sa naučila. No a, samozrejme, ako som potom zistila – táto funkcia a práca v úlohe líderky ma trocha zviditeľnila. Lebo každý, kto je v popredí, je automaticky viac viditeľný. A to sa potom stáva predmetom komentárov, intríg, závisti alebo opačne – obdivu, potlesku, vďaky.

Pred pár dňami ma veľmi prekvapili komentáre niektorých ľudí, ktorí reagovali na istú Poľku – Karolinu Piasecku, ktorá sa rozhodla zverejniť nahrávku, ako ju manžel - politik bije (viac o tom sme písali tu). Väčšina bola zhrozená tým, čo počuli na nahrávke, niektorým to pomohlo odísť od muža – tyrana.

Boli však aj takí, ktorí Karolinu Piasecku začali kritizovať, že nahrávku zverejnila, aby sa stála slávna. Je pravda, že otvorila diskusiu o domácom násilí. Áno, pozývali ju do televízii, jej vyjadrenia citovali média. Ale nemôžem tomu uveriť, že sú takí, ktorí si myslia, že mediálny záujem bol jej motiváciou.

Odkiaľ sa to v ľuďoch berie, že sú schopní tak rýchlo človeka zhodnotiť, odpísať, zhodiť.

Pamätám sa, ako ma pred rokmi tá poznámka o zviditeľnení znechutila a na chvíľu zobrala radosť z práce. Čo musí cítiť Karolina, ktorej S.O.S. niekto takto zľahčuje a zosmiešňuje ju? Že sa ľuďom nehnusí podkopávať iných. Možno takým spôsobom chcú naopak upútať pozornosť na seba.

.

Prečítajte si aj Nedá sa. Nefunguje. Nesľubujem. Poznáte to?