BRATISLAVA. O desať rokov by na Slovensku malo byť približne o 60-tisíc obéznych ľudí menej. Pomôcť má vyvážená výživa a fyzická aktivita.
Na boj s rastúcou obezitou slovenskej populácie si ministerstvo zdravotníctva pripravilo Národný akčný plán v prevencii obezity na roky 2015 – 2025. Vláda ho schválila túto stredu.
Počet obéznych by podľa neho mal do roku 2025 klesnúť o 1,1 percento na 15,8 percenta.
Ministerstvo chce začať deťmi a mládežou. V jedálňach sa má variť vyvážene, bufety by mali ponúknuť aj zdravšie alternatívy ako je ovocie a zelenina. Deti by mali piť hlavne vodu z vodovodu namiesto sladených nápojov zo školských automatov. Obmedziť sa má aj reklama pre deti na potraviny s vysokým obsahom tukov, cukrov a soli. V školách by sa mali deti viac hýbať počas takzvaných aktívnych prestávok.
Ovocie, zelenina a voda z kohútika
Po neúspešnej bufetovej vyhláške ministerstvo zdravotníctva zmiernilo. Postačí mu, ak bufety ponúknu okrem sladkostí a čipsov aj ovocie a zeleninu. „Snahou je preto pôsobiť osvetou a ozdravením sortimentu bufetov,“ vysvetľuje jeho hovorca Peter Bubla.
Ďalšou alternatívou je zdravá desiata, pripravovaná v školských jedálňach. V niektorých okresoch to podľa neho už funguje a deti to obľubujú.
Do nemilosti sa okrem bufetov dostali aj školské automaty na nápoje. Ponuka v nich často obsahuje práve sladené nápoje. Deti by podľa akčného plánu mali piť hlavne vodu z vodovodu.
O ponuke bufetov a automatov na nápoje chce ministerstvo podľa Bublu diskutovať: „V prvom rade je potrebná širšia diskusia so všetkými zúčastnenými stranami.“
Spolupracovať s ministerstvom chce aj Potravinárska komora Slovenska, ktorá bola proti spornej bufetovej vyhláške. „Obmedzovanie sortimentu v bufetoch predsa nemôže riešiť celospoločenský problém rastúcej nadváhy a obezity," vysvetľuje riaditeľka komory Jarmila Halgašová. Deti si totiž podľa nej môžu zakázané produkty priniesť z domu, alebo kúpiť cestou do školy. Riešenie vidí v zapojení rodičov, riešení školského stravovania a športových aktivitách.
Čipsy zmiznú z reklám pre deti
Zmeniť sa má aj reklama pre deti a mládež. Tá na pochutiny s vysokým obsahom tuku, cukru a soli sa má obmedziť. „V rámci plnenia Národného akčného plánu sa vytvorí Platforma pre spoluprácu s potravinárskym sektorom, kde možno otvoriť aj témy obmedzenia reklamy,“ hovorí Bubla. Ministerstvu zdravotníctva sa podľa neho pozdáva belgický model, kde sú zostavené pracovné skupiny s rôznymi odvetviami potravín.
O spôsoboch ako obmedziť reklamu na potraviny s vysokým obsahom tukov, cukrov a solí sa podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku diskutuje aj na európskej úrovni. „Nemožno ignorovať skutočnosť, že každé tretie dieťa v Európe trpí nadváhou,” hovorí.
Vo viacerých krajinách má na tom reklama na takéto produkty podľa neho veľký podiel. Prístup jednotlivých štátov je rôzny, dodáva. Európske pravidlá totiž upravujú obmedzenia reklamy len pokiaľ ide o najcitlivejšie produkty ako alkohol, tabak alebo lieky na predpis.
Väčšina krajín preferuje podľa Králika samoreguláciu – teda, že médiá, zadávatelia reklamy a reklamné agentúry spolu komunikujú a dokážu sa zhodnúť na spoločnom postupe. Výsledkom sú rôzne kódexy. Vo Veľkej Británii či Írsku je reklama na nezdravé potraviny zakázaná počas detských programov. Na čiernej listine sú aj postavičky z animovaných filmov či bezplatné vzorky produktov.
Potravinársky priemysel sa podľa Halgašovej zaviazal obmedziť reklamu zameranú na deti vo veku 6 až 12 rokov len na potraviny a nápoje, čo spĺňajú špecifické vedecky overené výživové kritériá. Tak môžu byť súčasťou vyváženého jedálnička. „Priemysel vychádzal z výsledkov štúdií, ktoré poukazujú na skutočnosť, že reklama nemá na správanie detí významný vplyv,“ hovorí. Deti nad 12 rokov dokážu podľa týchto štúdií už dostatočne vyhodnotiť reklamu, dodáva.
Zumba, bejzbal, lakros a akčné prestávky
Deti by sa mali v školách viac hýbať, ministerstvo zdravotníctva navrhuje takzvané aktívne prestávky. Počas nich by deti mali využiť školský dvor či športovú halu.
„V súčasnosti podľa všeobecne platných právnych predpisov pre oblasť školstva je škola povinná, ak má na to vytvorené podmienky, zabezpečiť prestávky v škole na čerstvom vzduchu a mimo triedy,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Problémom je však aj nízky počet hodín telesnej výchovy a ich kvalita. Školám totiž chýbajú telocvične a ihriská, dodáva. „Povinné navýšenie hodín telesnej výchovy nie je možné predovšetkým z dôvodu, že mnohé školy nemajú vytvorené optimálne podmienky na vyučovanie tohto predmetu,“ hovorí. Ministerstvo školstva preto podľa nej odporúča školám, čo majú vlastné haly, aby posilnili hodiny telesnej výchovy.
Od tohto školského roka sa do osnov dostali podľa nej aj netradičné aktivity ako zumba, florbal, bejzbal či lakros. Rezort tiež plánuje podporiť projekty na voľnočasové aktivity.
Prečítajte si aj Mexickú epidémiu tučnoty má zastaviť daň na sladké vody
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
