Bola som na konferencii v Berlíne. Klamala by som, keby som povedala, že tie konferencie nemám rada. Ale kvôli ľuďom, ktorých inokedy nevidím a už vôbec nie pohromade…

Ubytovala som sa v nedeľu doobeda a nuž a reku….trošku si zdriemnem, program aj tak začínal až o šiestej…tak som si vybalila, nastavila termostat na krásnych dvadsaťštyri stupňov, vonku bola totiž zima jak v psinci.

Pozitívny...

Vlastne, ono to celé začalo, keď som vystúpila z lietadla. Vyšla som z letiska, a naraz som zistila, že toto letisko neni to, na ktoré som si myslela že idem! A že ja vlastne teda ani neviem, jak sa dostanem do hotela. A pri tom všetkom bola odporná zima, snežilo a ten Berlín bol ešte šedivejší ako obyčajne….skrátka sa mi nechcelo zisťovať  v tej zime MHD a sadla som do taxíka.

Taký malinký ujo na elektrickom Hyundai, taxameter mal hore na zrkadle, tak som presne videla, jak to tam naskakuje….a musím vám povedať, bohovská vec je ten bolt! Lebo tam vidíš, kde si! Mne tam skákali čísla a ja som nevedela, kde im je koniec! Takto, keď tam bolo 40€ a ešte sme boli iba na obchvate, už som bola trošku nesvoja…

No ale našťastie to už nebolo ďaleko, takže ma cesta do hotela nezruinovala hneď na začiatku. Tak už som v tom hoteli, termostat na 24 a idem si schrupnúť…a zobudila som sa o piatej, v chladiarenskom boxe…Ten mi z izby urobil pokazený termostat….prechladla som jak prasa…odchytila som si riaditeľa, poprosila ho, nech to porieši a večer som si na izbe našla malé “kachle”… deje sa to aj v 5*hoteloch, vypadlo im kúrenie. Prechladli sme viacerí…to je život.

Každopádne, konfera okej, party super, spoznala som fakt cool ľudí, ale prečo vám to hovorím…. Jak sme tam sedeli všetci, 150 kusov narvaných v jednej konferenčnej sále, jeden z hlavných rečníkov len tak prehodil, že sa od neho chcelo, aby bol pozitívny, tak teda, on je pozitívny…. Na moment som sa zarazila, videla som ho behať s rúškom…ten … tam naozaj prišiel s covidom!!!!…

Neviem, či to stihnem

A tri roky po pandémii, sme my všetci tak d*bnutí, že sme sa síce pozastavili, ale ostali sme… Každý si určite povedal, že sa mu vyhne, veď covid už nie je žiadny strašiak, tak asi je to v poho… Takže long story short, tiež som sa mu vyhýbala…a tiež som sa domov vrátila s covidom.

Jasné, covid už nie je žiadny strašiak, som 4x očkovaná, za pár dní som fit….ale za pár dní mám aj naplánovanú párty s mojimi ľuďmi. Pripravili sme im pekné poďakovanie za celý rok, chcela som s každým osobitne stráviť chvíľku…neviem, či to stihnem…mám naplánovaný víkend s kamoškami…vždy koncom roka si robíme výjazd, kde zhodnotíme rok…a tento nebol ľahký…neviem, či to stihnem…ale aby to nebolo len o zábave…kolegyňa má mamu na onkológii….chcela si ju zobrať domov na Vianoce…teraz to vyzerá, že ju k nej ani nepustia…

Kopec z nás malo skrátka na najbližšie dni a týždne plány, ktoré sme si sami vlastnou blbosťou spláchli do hajzla… Blížia sa večierky, blížia sa trhy, keď sa cítite na prd, ostaňte doma alebo sa poriadne pretestuje, kým niekam prídete so sopľom. Vášmu najbližšiemu kruhu to možno prekážať nebude, ale neviete nič o tom, kto sedí pri vedľajšom stole.

Krásny advent prajem!