Presne pred 4 rokmi, sedela s rodičmi pred televízorom, pozerala otvárací ceremoniál olympiády v Londýne 2012 a slzy sa jej kotúľali po tvári. Nedokázala si splniť sen o letných olympijských hrách. „Vieme, že ti to je ľúto, ale nezúfaj. Máš ďalšie 4 roky, aby si pre to urobila všetko a odcestovala do Rio de Janiero,“ tíšili ju rodičia. Prešlo pár dní a športovkyňa sa pýtala rodičov. „Ak budem robiť naozaj všetko a na olympiádu sa dostanem, ale sa mi nepodarí dobrý výsledok, aj o mne budú ľudia a novinári písať, že som tam bola iba na výlete? Veď, ja som vďaka športu nemala bežné detstvo, ani venček a aj na stužkovej som mohla byť len do polnoci, lebo som ráno mala tréning! Mám z tých reakcií strach!“
Prešli 4 roky a aj dnes bude mladá športovkyňa pred televízorom počas otváracieho ceremoniálu olympiády Rio de Janiero 2016, plakať. B- limit na olympiádu jej nestačil. Napriek tomu, že urobila pre svoj sen maximum.
Dnes o polnoci budú aj ďalšie deti pred televízorom plakať. Pravidlá sú však jasné a ťažké. Na olympiádu sa dostanú z danej krajiny len najlepší z najlepších a tak doma ostanú aj ďalšie výnimočné deti. Pre rodičov a ich trénerov sú však výnimočné aj tak. Nežijú totiž život, ktorí im ponúka ulica. Nemajú čas na priateľstvá mimo športovísk. Od detstva snívajú len o jedinom. Zúčastniť sa hier najlepších. Mnohým sa tento sen nikdy nesplní. Napriek množstvu majstrovských titulov či rekordov. Napriek tomu sú to stále výnimočné deti, ktoré si od detstva idú za svojim cieľom a môžu byť vzorom aj nám dospelým. A dnes budú plakať opäť.
„Olympiáda mi nebola asi súdená. OH asi nemali byť mojim životným vrcholom a ten vrchol ma v živote iba čaká,“ povedala po ukončení nominácií rodičom mladá športovkyňa.
Držme takýmto deťom palce na ich ceste životom. Aj nesplnený olympijský sen, či už dreli viac ako mali, alebo im nefungovala hlava, pretože ich niečo trápilo, ich formuje do osobností, ktoré naša spoločnosť pri budovaní morálky a pravidiel veľmi potrebuje. Tieto deti, mladí ľudia si naše uznanie zaslúžia aj bez olympiády.
A držme, prosím, palce našim deťom a športovcom, najlepším z najlepších. Aj vo chvíľach, ak sa im v Rio nebude dariť. Všetci tam išli podať životný výkon. Každý jeden! Nikto z nich tam nešiel na výlet! Nikto! Už len tým, že sa na olympiádu dostali, nám všetkým ukázali, že už v mladom veku dokázali viac, ako my veľkí dospeláci. Nech sú nám vzorom v húževnatosti, cieľavedomosti, zodpovednosti, odriekania si a driny. Bez ohľadu na výsledok, s ktorým sa vrátia.
Aj oni dnes možno budú pri otváracom ceremoniáli plakať. Ale od šťastia, že to na rozdiel o nás všetkých, dokázali. Deti, ktoré nemali detstvo, nepoznajú tanečné Venčeky a mladí ľudia, ktorí o polnoci utekali z vlastných stužkových, lebo mali skoro ráno tréning.
Dnes o polnoci bude veľa našich detí, ich rodičov a trénerov plakať.
Prečítajte si aj Milí politici, nepolitici a lenivci!
