Myslíte si, že by takú kariéru, akú máte za sebou v Microsofte vy, mohla v IT sfére urobiť žena s rovnakými schopnosťami?

„Bohužiaľ, myslím si, že Microsoft je dnes len v polovici cesty. Keď si vezmete manažment strednej úrovne, tam je parita, ale generálne riaditeľky pobočiek, viceprezidentky, tam ženy nie sú. Teraz je v Microsofte viceprezidentka pre ľudské zdroje Kathleen Hogan, na kľúčových postoch produktových divízií sú však ženy zriedka. Ja som bol od roku 2000 autorom programu gender diversity a presadzoval som rovné šance pre ženy a mužov, ale ešte tam Microsoft nie je. A nielen on. V tomto robia lepšiu prácu škandinávske firmy.“

 

Potrebujú IT firmy ako Microsoft ženy?

„Som presvedčený, že áno, dokonca si myslím, že ženy sú lepšie vybavené do budúcna. Pre lídra, manažera bude nielen dôležité, aby robil logické prepojenie tímu, či organizácie, ale hlavne to emocionálne. To emocionálne nie je o motivácii, motivácia pôsobí krátkodobo, je o tom, že chcete mať viac peňazí, lepšie auto, ale až inšpirácia vybuduje to emočné puto na celý život. Ženy sú na tom s emocionálnou inteligenciou často lepšie ako muži. Podľa mňa je emocionálne inteligencia veľmi dôležitá, dokonca tvrdím, že tvorí 90 percent úspechu. To, ako rozumiem sám seba, ako viem motivovať a inšpirovať seba a okolie. Ženy viac vedia, prečo niečo robia, čo je zmysel ich života či organizácie, kde robia. Môj dojem je ten, že ženy určite môžu uspieť, otázka je, či im to tá spoločnosť umožňuje.“

 

A umožňuje?

„Keď sa pozrieme na gender gap, ktoré každý rok vydáva Svetové ekonomické fórum, kde som aj poradcom, tak neumožňuje. Gender gap meria rovný prístup oboch pohlaví k lekárskej starostlivosti, k vzdelaniu. Tam je to v Česku i na Slovensku podobné a je to vyrovnané. Tam, kde to vyrovnané nie je, kde máme málo žien, tak to je ekonomika a politika. Pritom sa ukazuje, že tie krajiny, ktoré majú viac žien vo vrcholovej politike a vo vrcholovom manažmente, majú vyššiu konkurencieschopnosť. Keď som pracoval v širšom kruhu ako poradca fínskeho premiéra  v roku 2006, sedelo vo vláde 12 žien a 8 mužov. Ja nehovorím, že to má byť takýto pomer, ale rozhodne to nemá byť ako v Čechách či na Slovensku, že ich je pár alebo žiadna. Rovnako je to vo firmách. My ženám neumožňujeme rýchlo sa vrátiť z materskej na rovnakú pozíciu. V škandinávskych krajinách je normálna otcovská dovolenka alebo striedanie partnerov, že žena je v práci dva-tri dni v týždni. U nás to v zákonoch je, ale firmy ani ľudia to nevyužívajú. Je pritom dobré pre ekonomiku, keď sa odomkne ženský potenciál. Myslím si, že to bude dôležitejšie stále viac.“

 

 

V čom je problém, muži nechcú viac žien alebo ženy nechcú ísť do vrcholových pozícií?

„Keď som minulý rok moderoval v Prahe veľkú konferenciu o rovnosti pohlaví, tak generálni riaditelia povedali, že chcú ženy, ale ženy nemajú záujem a ženy hovorili, že by rady, ale nemajú vytvorené podmienky. Keď som v Mníchove viedol pobočku Microsoftu pre východnú Európu, tak sme zainvestovali do škôlky, kde si mohli zamestnankyne dať deti. A keďže ich mali 150 metrov od práce, mohli ich kedykoľvek počas dňa ísť pozrieť. Musíte robiť skutočné kroky, ak to myslíte vážne. Musí byť normálne, že muži pôjdu na materskú alebo na rodičovskú. Napokon je to pre nich spôsob ako sa zbaviť stresu, čo je dnes veľký problém. A musíme mu zaručiť, že sa po roku vráti späť na svoju pozíciu.

 

Je návrat z materskej dovolenky najväčší problém pri uplatnení žien?

„Podľa mňa áno, pretože do materskej si ženy budujú kariéry, študujú, naberajú skúsenosti, rýchlo stúpajú, ale po materskej sa to zastaví alebo to končí tak, že po mesiaci najmú babysitter, čo tiež nie je dobré. Spoločnosť je založená na ľudskom, fyzickom dotyku a deti, ktoré to nemajú, tak, keď neskôr, keď pracujú v tíme, sú na tom horšie. Rodiča by s tým dieťaťom mali istú dobu pobudnúť. Nehovoriac, že horšie ako babysitter sú ipady, ako to vídavam v reštauráciách, že už sa rodiny spolu ani nebavia, len ťukajú do obrazoviek.“

 

Problémom nie je len materská, ale aj návrat po nej. Podľa prieskumov sa mnohé ženy nevrátia na pôvodné pracovné miesto, pretože nemajú flexibilnú prácu a nevedia ju zladiť s rodinou.

„Áno, to ste povedali presne. Materská a flexibilita je veľký problém. Firmy by nemalo zaujímať, kedy tú prácu žena alebo muž urobí, ale problém je, že tie firmy musia reportovať kvartálne výsledky, čo je podľa mňa neudržateľné a malo by sa reportovať ročne. Takto vás tlačia do krátkodobosti a vtedy si nemôže dovoliť byť kreatívna. V tom vidím problém, že všetci hovoria o dlhodobom udržateľnom vývoji, ale správajú sa krátkodobo. Sú ako cieľoví feťáci, hlavné je rýchlo dobehnúť do cieľa a stanoviť si ďalší, sústredia sa len na výsledok, nie na cestu k nemu.“

 

 

Škandinávske krajiny pri podpore žien zaviedli kvóty. Čo si myslíte o kvótach pre ženy v biznise i v politike?

„Myslím si, že kvóta je nešťastný názov, preto ho veľa ľudí zavrhuje, Pre mňa je lepšie navrhnúť dlhodobý cieľ, ktorý si rozložíte. Ideálny stav je mať rovnováhu, mne sa to osvedčilo, mať v tíme ženy.

 

Do Bratislavy ste prišli ako mentor a kouč prednášať ženám s.r.o., organizácii, ktorá podporuje ženy v podnikaní. Čo pri takýchto stretnutiach zdôrazňujete?

„Prednášam im o odolnosti, o tom, aké dôležité je dať do popredia silné stránky, byť autentické, teraz som sa sústredil hlavne na charizmu. Ľudia žijú v blude, že charizme sa treba naučiť, ale je to tak, že ak sa na nič nehráte, ste autentickí v tom, čo robíte, tak ste aj charizmatickí.“

 

Ako dnes zvládame stres? Vedia s ním viac bojovať muži alebo ženy?

„Stresu už bude iba viac, my sme zahltení technológiami, sme zahltení informáciami, ale nás nezabíja stres, ale to, že nevieme so stresom pracovať. Fyzický stres odbúrame v posilňovni, ale s emocionálnym stresom si poradiť nevieme, neodpočívame. Ženy ho zvládajú lepšie.“

 

S Adelou Banášovou. 

 

Majú ženy iné silné stránky ako muži?

„Sú tri dôležité veci, ak chcete uspieť: vedieť veci pomenovať, uchopiť problém  a zacieliť. Ženy sú na tom lepšie emocionálnejšie a lepšie vedia veci uchopiť, v zacielení sú lepší muži, to je dosť racionálne, ale nie je to veľký rozdiel. To, čo treba využiť najviac je, že ženy a muži sa dopĺňajú.“

 

S českými miskami, ktoré koučuje. 

 

Čo je slabá stránka žien?

„Mnohé ženy nemajú veľkú sebadôveru. V Čechách je také príslovie: Sedávej panenko v koute, budež li hodná, najdou te. Toto príslovie je v génoch, v DNA stále, ale ja nepoznám nikoho, muža ani ženu, kto by niečo dokázal, keď sedí v kúte. Ak by popoluška nešla na ples, tak dodnes preberá hrach a nemá princa. My sme generálni riaditelia svojho myslenia. Ak si myslíte, že patríte do prvej ligy, a je jedno, čo robíte, tak ju budete hrať, aj keď sa vám občas nebude dariť. Ak si to nemyslíte, skončíte v okresnom prebore. Vaše myslenie prediguje vaše činy, vaše činy predigujú výsledky a vaše výsledky predigujú vašu sebadôveru. Život je krátky na to, aby ste robili veci, v ktorých môžeme byť len priemerní. Podľa prieskumu Gallupovho inštitútu len 17 percent ľudí z 2 miliónov, ktoré oslovili, pracujú v práci, kde využíva silné stránky. Zvyšných 83 percent povedalo, že robí pre peniaze, takže potenciál nie je využitý a je potrebné ho odomykať.“

 

Čo vás bavilo viac – práca vo veľkej firme ako je Microsoft alebo práca s ľuďmi, ktorú robíte teraz?

„Ja som sa veľmi veľa v Microsofte naučil, mal som skvelých učiteľov a po odchode mám ohromnú sieť kontaktov. V Microsofte bolo 80 percent vecí, ktoré ma bavili, ale zvyšok ma nebavil. Teraz má to baví na 100 percent. Učím na INSEAD a robím koučing na Cambridge, rozbieham spoluprácu s Imperial College, školím vrcholových manažérov a športovcov, missky, herca v Británii, je to veľmi rozmanité. Vychádza mi knižka o pozitívnej psychológie, čím som sa preslávil už v Microsofte, hľadať u ľudí, čo je v nich dobré.  U nás sú vecí zamerané na slabiny, už od školy to tak funguje. Z detí, ktoré len nastúpia do školy, vykazuje 98 percente vysokú kreativitu. V desiatich rokoch už ju vykazuje len  30 percent a v 15 rokoch 15 percent detí. Škola ich hádže všetky do jedného vreca. Odomykanie potenciálu je dôležité od detí až po seniorov.“

 

S Billom Gatesom. 

 

S Billom Gatesom sa poznáte osobne. Aký je to človek?

„Poznáme sa desať rokov, prvýkrát sme sa stretli v roku 1993. Bill bol fantastický, nie v tom, že bol najbohatší, ale že to bol vizionár. Títo vizionári majú jednu vec spoločnú, oni o tej vízii presvedčia najprv samých seba a potom všetkých ľudí miestnosti, A to fungovalo, či tam sedeli bežní ľudia alebo biznismani, ministri  či európski komisári. Keď Gates v roku 1975 povedal, že  počítač bude na každom stole, to bol aký nezmysel, ale stalo sa. On bol najbohatší a najslávnejší, ale najšťastnejší bol, až keď tie peniaze začal rozdávať cez svoju nadáciu ľuďom, ktorí ich potrebovali. To je paradox šťastia, pretože my ako sociálne tvory, budeme šťastní, až keď urobíme šťastných druhých. On dnes na vakcínu HIV dáva viac ako je rozpočet OSN. Možno je škoda, že z Microsoftu odišiel trochu skoro. Ale stále platí, že pre Billa Gatesa by som pracoval aj za stravné lístky. Veľa som sa od neho naučil.“

 

Dá sa podľa Billa Gatesa povedať aký je recept na úspech?

„Ja obdivujem dvoch ľudí, Steva Jobsa z Applu a Billa Gatesa, hoci sme si konkurovali ako firmy. Jobs nebol vynikajúci manažér alebo technológ, ale bol skvelý líder. On vytvoril hnutie, ľudia, ktorí majú Apple sú lojálni zákazníci, a kúpia si ten produkt, aj keď nie je najlepší na trhu. Bill Gates vytvoril hnutie, keď priniesol windows. Oni dvaja vytvorili dve technologické náboženstvá. Dokazujú, že treba byť sám sebou, že každý sme originál, hoci nás okolie, rodiny, spoločnosť núti, aby sme sa správali ako kópie. Takže to najlepšie, čo funguje je využiť svoj potenciál. Zistiť, čo sú naše silné stránky.“

 

S Timothy Gallweyom, autorom klasiky moderného koučingu Vnútorná hra tenisu.

 

Slabou stránkou vo vašom obdivuhodnom životopise je, že ste boli pred revolúciou pracovníkom ŠtB. Hnevá vás, že túto otázku stále dostávate?

„Už nie, na Západe to málokoho zaujímalo, len v Čechách ľudí na internete. Ja som pracoval vo vedeckotechnickej rozviedke na ministerstve vnútra dva roky pred a dva roky po revolúcii, prešiel som riadne previerkou, Ján Langoš má povýšil. Ja som vtedy veril, že existuje tretia cesta medzi socializmom, a kapitalizmom, veril som v Gorbačova. Bavili ma technológie, chcel som pomôcť krajine, ktorá bola technologicky zaostalá a dostal som od štátu byt. Človek sa rozhoduje na základe informácií, ktoré v tom čase má, a rozumu, aký má a ja som mal vtedy 25 rokov. Dnes by som to neurobil. Bol som jediný vo vedení Microsoftu, ktorý mal štátnu skúšku z vedeckého komunizmu, Bill Gates tomu nikdy nerozumel, čo to je za predmet.“

 

Treba o našej minulosti stále hovoriť?

„Určite je dôležité o tom hovoriť, ale vidím to aj na svojom prípade, že nestačí len príkro odsudzovať niekoho len preto, že tam bol. Všetci sme v tom žili a hrdinovia sa objavili častokrát až po revolúcii.“

 

S britským expremiérom Tonym Blairom.

 

Mnohí dodnes povedia, že za socializmu bolo fajn, lebo mlieko stálo dve koruny. Čo najviac oceňujete na demokracii?

„Málokto by chcel návrat, sloboda je úžasná vec, a demokracia tiež, ak to bude znamenať väčší konsenzus, tak to bude v poriadku. Dnes to tlmí pokrok, pretože ten konsenzus sa dlho hľadá a po každých voľbách sa s politikmi vymenia všetci, až na úroveň riaditeľov odborov. Obe krajiny - Česko a Slovensko, už mohli byť oveľa viac vpredu, Slovensku teraz urobilo veľký progres, ale je dôležité, že spolupracujú aj po rozdelení a ja sa tu stále cítim ako doma.“

 

 

Aký je názor človeka z Microsoftu, komplikujú nám technológie život?

„Dnes sú ľudia schopní sa sústrediť 12 minút vkuse. Pred deti je najväčší problém po obezite, neschopnosť sústrediť sa, a ak sa neviete sústrediť, nemôžete sa vzdelávať. Ľudstvo žije v tom, že mozog vie robiť niekoľko vecí naraz, ale to nie je pravda. Vďaka technológiám nám hrozí digitálna demencia, dehumanizácia, nesústredenie a digitálna samota, keďže obmedzujeme fyzický kontakt s ľuďmi. Vývoj ide tak rýchlo, že sa tomu psychológovia ani nestíhajú venovať. Ale som optimista, čo sa týka technológii, len si ľudia musia uvedomiť, aké má úskalia.“

 

Ako s technológiami zaobchádzate vy?

„Som na sociálnych sieťach, pretože je potrebné pre moju prácu, ale asi tak pol hodinu denne. O môj web sa stará niekto iný. Aj koučujem cez skype, ale aspoň jeden raz sa s každým snažím vidieť aj osobne.“

 

Prečítajte si aj Kiskovci lákajú ženy do mužského sveta IT

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu