Bulvár nečítam, no vždy sa o mňa niekoľko článkov aspoň titulkom obtrie na sociálnych sieťach. Jeden z nich hovoril, že na Ples v opere 2020 prišiel prvý gay pár vôbec. Peter Bebjak a Andrej Dúbravský. Super, konečne, hovorím si.

Na Ples v opere totiž chodí veľa mužov homosexuálov. Väčšina z nich s kamoškami, modelkami. A vážne, doteraz nikdy nešiel na ples mužský pár.

Peter Bebjak a Ples v opere

A tak som na záver minulého týždňa urobila rozhovor s režisérom Petrom Bebjakom. Aj o plese, aj o LGBTI komunite, aj o tom, ako sa homosexuálom žije na Slovensku.

Rozobrali sme tiež spoločenskú situáciu pred voľbami, kotlebovcov a trocha režírovanie. Príjemný, zaujímavý rozhovor. Ukončili sme týždeň, odišli na víkend.

A potom sme otvorili diskusiu pod videom - na Facebooku, na Youtube aj na sme.sk. A zistili sme, že je to taká žumpa, že po prvý raz od vzniku SME museli pod videom vypnúť komentáre.

Ľudia posielali homosexuálov do plynu, porovnávali ich so zoofilmi, nenávistne komentovali, že sú chorí a niekde medzi tým bol sem-tam normálny komentár.

 

 

Robievame pritom rôzne videá - o korupcii, o skorumpovaných sudcoch, o Mariánovi Kočnerovi a vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Informujeme o prešľapoch politikov, nachytáme ich občas na klamstvách, hovoríme o ich zlyhaniach.

Nikdy sme pod týmito videami vypnúť diskusiu nemuseli. A tak som v piatok večer sedela doma a premýšľala, ako je možné, že ľudí rozčúli láska dvoch ľudí viac ako to, že sme v rozklade štátu.

Peter Bebjak a Ples v opere

Je pred voľbami a politici veľmi radi používajú dymové clony. Buď je to zvaľovanie viny na niekoho druhého alebo vyťahovanie tém, ktoré nie sú ani akútne, ani aktuálne. Migranti. Homosexuáli. Istanbulský dohovor.

Témy, ku ktorým stačí vykrikovať, ale keďže nie sú problém, netreba s nimi nič robiť. A zatiaľ nám tu pomedzi prsty utekajú milióny, uniká spravodlivosť a niekoľkým skupinám obyvateľstva sa každý rok žije horšie a horšie. Dymová clona, aby sme nevideli, že skutočné riešenia nemajú alebo ak majú, nevedia ich vysvetliť, a možno ani urobiť.

A tak búšia do menšín a nevidia za tým skutočných ľudí. Lenže oni sú skutoční. Masírovanie národa roky burcovaním proti homosexuálom dosiahlo, že až 59 percent ľudí si myslí, že by nemali mať rovnaké práva ako heterosexuáli. Veľká skupina ľudí si ešte dnes myslí, že človek si môže vybrať, či je alebo nie je homosexuál.

Niektorí stále opakujú, že je to choroba. To všetko počúvajú ľudia, ktorí žijú medzi nami často sporiadanejší život, ako ktorákoľvek bežná slovenská rodina. Nechali sme sa stiahnuť do nenávisti a je to stále horšie, až sa tu jedného dňa budeme nenávidieť všetci. Konzervatívci liberálov a vice versa.

Heterosexuáli homosexuálov, bieli Rómov, chudobní bohatých, bohatí chudobných. Nezabúdajte, že všetko sú to pritom dymové clony. Aby ste na chvíľu zabudli, že štát majú spravovať lepší ľudia, ktorí si nebudú esemeskovať s mafiánmi. Že štát má fungovať aj pre ľudí so zdravotným postihnutím, aj pre starých a pre chudobných.

Že sme niečo zanedbali a je nepríjemné o tom hovoriť. Dymová clona funguje len vtedy, ak sa ňou necháte zaslepiť. Homosexuáli nie sú problém tejto krajiny. Problém je, že kým sme nedávali pozor, oni boli v strehu.

Tak na to pamätajte vždy, keď budete mať rozpísaný názor o tom, ako nemám nič proti homosexuálom, ale... O tom, ako ste s tým v pohode, ale nech si to robia doma a nehovoria o tom. Dymová clona, pamätajte na to.