Ani neviem, ako často si počas jedného dňa poviem “mala by som”. Mala by som skôr vstať, mala by som vysávať, …častejšie upratovať, …viac cvičiť, …lepšie jesť, …chodiť na čerstvý vzduch, …viac sa rozprávať so synom….

Všetky tieto mala by som, sú akési výčitky voči nám, že veci nerobíme dosť dobre. Že nie sme dosť dobré športovkyne, mamy, kuchárky, gazdinky, že nedbáme o svoje zdravie. Ak tých mala by som začne byť príliš, znamená to, že sme zo sebou permanentne nespokojné. A že sa stále za niečo viníme, niečo si vyčítame.

Mala by som začne pôsobiť toxicky. Výčitky nás veľmi zaťažujú a ohýbavú nám chrbát. Dostaneme sa do stavu, že nech urobíme čokoľvek, stále nie sme spokojné, lebo by sme to mali urobiť lepšie, rýchlejšie, krajšie a dokonalejšie. Mali by sme. A dokonalosť ….dokonalosť je veľká pasca, do ktorej sa ľahko chytíme. 

Zaujímavé je, ako často si hovoríme mala by som na veci súvisiace z našimi povinnosťami a ako málo na tie, súvisiace s našimi radosťami. Oveľa menej si vravíme: mala by som ísť na kozmetiku, mala by som prespať celý deň, mala by som viac leňošiť. Mala by som dať deti mužovi a celý deň stráviť sama v prírode. Mala by som si kúpiť letenku a vyraziť do sveta. Mala by som sa aspoň raz týždenne stretnúť s kamoškami na kávičke. Mala by som si kúpiť z každej výplaty niečo pekné pre seba.

 

 

Týchto mala by som je o dosť menej, aspoň u mňa. A ako to tak pozorujem, aj u žien okolo mňa. Stačí, že preleňoším dve hodiny a už mám výčitky. Leňošiť celý deň nehrozí. Keď neupracem alebo neuvarím, nič sa nestane, ale hneď som trochu nervózna, lebo viem, že ma to počká. Keď nejdem raz cvičiť, už premýšľam nad tým, prečo som to zanedbala.  

Čo tým chcem povedať? Že potrebujem viac láskavosti voči sebe, menej výčitiek, že nerobíme veci dokonalo, viac pozitívnych činností, ktoré nám pomôžu na tele aj na duši, ktoré by sme mali robiť.

Ja napríklad budúci týždeň idem dvakrát na masáž. A s kamarátkami sme si založili skupinu, kde nás je viac ako 20 a každé dva týždne sa stretávame na vínko, kávu alebo večeru a bavíme sa o tom. ako sa máme. Vždy nás príde aspoň osem. Je to niečo, na čo sa vždy nesmierne tešíme. Preto, že nám je dobre a možno by sme v ten večer MALI robiť niečo užitočnejšie, ale kašleme na to!