Ukrajinci sa dnes prebúdzajú do rovnakej nočnej mory, akú zažili naposledy počas druhej svetovej vojny, myslí si Maria Mezentseva. Mladá politička ešte donedávna sedela v ukrajinskom parlamente za rovnakú stranu ako prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinské političky: Bombardujú škôlky a školy

V pondelok sa pripojila cez webkameru k diskusii na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Pôvodne to mal byť seminár k Medzinárodnému dňu žien. Diskusiu o rovnosti žien ale zatienila vojna na Ukrajine. O terore vo svojej vlasti rozprávali tri členky ukrajinského parlamentu. Hoci reprezentujú rozličné politické strany, aktuálna situácia ich spojila. V predvečer sviatku odvážnych a inšpiratívnych žien hovorili o terore, ktorému čelí ich krajina.

“Počas mierových rokovaní v Bielorusku boli naše mestá a dediny bombardované. Toto je svet, v ktorom žijeme,” vraví Mezentseva. Dodáva, že nelegálna anexia Krymu sa postupne zmenila na teror. Ani humanitárne koridory, vďaka ktorým by sa civilisti z vojnových oblastí presunuli do bezpečia, podľa nej nefungujú. Opisovala situáciu v meste Mariupoľ, odkiaľ sa ľudia chceli dostať preč, no neexistovala bezpečná cesta. Niektorí boli zastrelení.

“Už viac neplačeme, pretože na to nemáme čas a ani energiu. Máme čas len na víťazstvo,” povedala Mezentseva.

Ukrajinská politička Maria Mezentseva.  Foto - facebook

Pridala sa k nej ukrajinská politička a novinárka Ivanna Klympush-Tsintsadzeová. “Chceli sme rozprávať o pracovných právach a možnostiach pre ženy. Avšak posledné dni sú pre nás poznačené vojnou a ruskou agresiou,” povedala.

Za posledných dvanástich dní muselo svoje domovy opustiť vyše 3,5 milióna Ukrajincov. Niektorí utiekli do susedných krajín, iní sa pripojili k ukrajinskej armáde.

“Terčom útoku sú občania Ukrajiny, ktorí sa snažia o evakuáciu. Bombardované sú škôlky, školy aj nemocnice,” vyratúva politička. Dodáva, že viac ako 2000 škôl a skoro 40 nemocníc bolo zničených alebo poškodených ruskou armádou.

“Ľudia sa snažia utiecť. Keď sa konečne dostanú do vlaku, aby utiekli pred bombardovaním svojich miest, často stoja vo vagónoch jeden vedľa druhého aj viac ako dvadsaťštyri hodín. Podávajú si medzi sebou vedro, ktoré používajú namiesto toalety. Ťažko si môžeme predstaviť, v akých podmienkach sa títo ľudia ocitli” hovorí o neľudských podmienkach Klympush-Tsintsadzeová.

Bezletová zóna na Ukrajine

Ukrajinskí politici považujú dianie v krajine za genocídu. Ukrajinci sa však nevzdávajú. “Zostávame bojovať, aby sme chránili svoju vlasť, ale potrebujeme pomoc,” apeluje na Európsky parlament politička. Za najdôležitejšie považuje zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, prísne sankcie a vojenskú pomoc.

Členka ukrajinského parlamentu Inna Sovsunová uzatvára trojicu žien, ktoré na pôde Európskeho parlamentu v pondelok priblížili vojnu na Ukrajine. “Dnes ráno som čítala o žene, ktorá 11-ročného syna odviezla na vlak. Sama s ním odísť nemohla, pretože sa musela starať o matku. Môj vlastný syn má deväť rokov,” ticho poznamená politička.

Nedokáže si predstaviť bolesť matky, ktorá opustí dieťa a iba dúfa, že sa bezpečne dostane k západnej hranici. ”V mestečku Irpiň býva mnoho mladých rodín, nájom je nižší ako v neďalekom Kyjeve. Rusi sa od začiatku snažili mesto dobiť,” rozpráva Sovsunová. Sama navštevovala školu len zopár minút od miesta, kde dopadla bomba. “Rodiny s deťmi museli stráviť v chladných suterénoch celé dni, hoci nemali elektrinu ani kúrenie. Veľmi odtiaľ chceli odísť.”

Ženy a deti na slovensko-ukrajinsko hranici.  Foto - TASR

Humanitárny koridor opäť nefungoval. Ruskí vojaci začali podľa političky strieľať do utekajúcich ľudí. Bol medzi nimi aj otec dvoch detí, obe mu pred očami umreli. Podľa dostupných zdrojov je obeťami ruskej agresie skoro 40 detí, vyše 70 bolo zranených.

“Toto je zlo, ktorému čelíme. Ruskí vojaci sú schopní zabíjať deti, starých ľudí aj telesne znevýhodnených. Strieľajú po náhodných ľuďoch na ulici len preto, že môžu. Každý večer zaspávam s nádejou, že všetko je len zlá nočná mora, ale nie je to tak. Všetko sa naozaj deje a bojím sa, že to bude pokračovať,” priznáva politička.

“Napriek tomu, aká odvážna je naša armáda, ak nebude nad Ukrajinou bezletová zóna, Rusko bude pokračovať s bombardovaním našich miest. Proti tomu sa nevieme brániť.” Ak by mala ukrajinská armáda k dispozícii stíhačky či systém na ochranu vzdušného priestoru, je podľa Sovsunovej pripravená ich použiť.

Ženy a deti sú prvými obeťami vojny

Svedectvá z Ukrajiny si v Štrasburgu vypočula aj prezidentka Európskeho parlamentu Roberta Metsola. “Ruská invázia ukazuje, že vojnový teror sa vrátil do Európy a tak ako v podobných krízach, ženy a deti sú prvými obeťami,” vyhlásila Metsola v reakcií na prejavy kolegýň a ocenila ich odvahu.

“Ženy na Ukrajine sa barikádujú vo svojich domovoch, učia sa pripraviť Molotovov koktail, rodia na staniciach metra a vyučujú svoje deti v bunkroch. Každý deň stoja pred voľbou, či sa skryjú alebo zoberú do ruky zbraň.”

Vyše dvadsať percent ukrajinskej armády tvoria ženy. Mnoho dobrovoľníčok, ktoré sa pridali k radám vojakov, pritom nie je v armáde oficiálne zapísaných. Ak chcú členské štáty ukrajinským ženám pomôcť, musia im podľa prezidentky Európskeho parlamentu poskytnúť dvojakú pomoc. Na Ukrajine v boji s agresorom a na hraniciach.

Dôležité je tiež vyslať správu ženám v Rusku, ktoré mali odvahu postaviť sa režimu na odpor a sú neprávom väznené. “Ukrajinci budú bojovať do poslednej guľky. Nechceme sa ale dostať do takej situácie. Ukrajinci nebránia len seba, ale celú Európu. Európske štáty nám môžu pomôcť,” apeluje na prítomných Klympush-Tsintsadzeová.

“Všetko čo žiadame, je aby ste, prosím, chránili naše životy a životy našich detí,” dodáva na záver semináru Sovsunová.