Bola to príprava ako na veľkolepú svadbu. Dáša Mózsiová ingrediencie do ruského boršču zháňala týždeň. Presne podľa ruských receptov. Špikové kosti a kvalitné tri druhy mäsa. Len ten cviklový domáci kvások nezohnala. Napriek tomu na 14. ročníku najväčšieho Gastrofestivalu v Strednej Európe v kategórii „voľná“ vyhrala. Tak ako pred rokom, či dvoma.
Dáša varenie miluje. Na ulici, kde býva, je ním populárna. Domáci kvások či chlieb je u nich samozrejmosťou. Dokonca pred rokom prerobila byt. Tam, kde kedysi bola obývačka je dnes priestranná kuchyňa s troma rúrami a veľkým profesionálnym sporákom. Všetko vo francúzskom štýle. Presne takom, akým je známa gastronómia krajiny Galského kohúta.
Na Gastrofestivale 2015 v Komoči, ktorého sa tohto roku zúčastnilo 250 družstiev zo Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rumunska, si z desiatich kategórií vybrala voľnú. Po minuloročnej francúzskej rybacej polievke bujabéze sa rozhodla pre ruský boršč. Deň pred festivalom sa pripravovala do štvrtej hodiny rannej. O šiestej už s mužom sedela v aute smer Komoča.
.jpg)
Desaťtisíc nadšencov
Teplomer v aute ukazoval skoro ráno 28 stupňov celzia. Cez deň sa teplota vyšplhala na 38. Kemp pri Váhu bol napriek tomu plný. Amatérski kuchári stáli pri vypečených kotlíkoch či plechoch, okolo nich návštevníci. Prišlo ich viac ako desaťtisíc. Dáša si prišla na hotové. Pri stánku družstiev Fúto bab a Pelé Báb už zamestnanci neďalekej továrne pripravili všetko tak, aby keď príde pani Dáša, ako ju zamestnanci jej muža volajú, bolo všetko, okrem jedla, pripravené.
Tieto dve družstvá boli trochu iné ako ostatné. Boli z jednej firmy. Nápad robotníkov podporil majiteľ továrne. Pri kotlíkoch bolo cítiť, ako si nesmierne vážia, že šéf ich súťaž vo varení podporuje nielen finančne. Pani Dáša totiž nepatrí medzi bratislavské paničky podnikateľov, ktoré ani nevedia, kde firma ich muža stojí. Robotníkov pozná po mene a s mnohými si tyká.
„Keď sme prišli za šéfom pánom Kuruczom, či nás vo varení nepodporí, okamžite súhlasil. A nielen, že nám pomôže finančne, ale vždy je tu s nami aj jeho pani. Zbiera tu jedno ocenenie za druhým. Zorganizuje všetko, od tričiek pre družstvo až ocenenie,“ uznanlivo vysvetľuje jeden z chlapov z továrne a viac ako desiatka robotníkov s rodinami prikyvuje.
Jedno družstvo z fabriky Péla bab varí perkelt z bravčového kolena. Šéfkuchár Vojtech si verí. „Vyhráme prvú cenu, tak ako minulý rok,“ smeje sa. Nakoniec skončili druhí. Na budúci rok tak radšej chcú variť cestoviny s tvarohom. Vraj typické maďarské jedlo.
Názov podľa Sagana
Druhé družstvo s borščom, pomenovali Futó Bab. „Pred troma rokmi, keď sme tu boli prvý raz, potrebovali sme názov družstva. Bola Tour de France a Sagan v Quick-Step. Varila som vtedy fazuľový guláš a tak mi napadla s tým asociácia fazuľový - Quisk- Step, ako rýchly krok. Chlapov z továrne som poprosila, nech to preložia do maďarčiny. A tak vzniklo družstvo Futó Bab,“ smeje sa Dáša Mózsiová.
Pri kotlíku sa striedali robotníci a dozerali na oheň. Ak sa vyskytol problém, okamžite ho vyriešili. Len, aby pani Dáške nič nechýbalo. „My sa postaráme o kotol, drevo a podobne. Kolega priniesol aj elektrický klavír, takže sa tu zabávame tri dni,“ spokojne dodáva Norbert asi s piatym pivom v ruke.
„Moji zamestnanci musia byť univerzálni. Musia byť výborní v práci aj pri varení. (smiech). Keď sa robí, tak sa robí a keď sa zabáva, tak sa zabáva. Mám výborných zamestnancov. Na začiatku výrobného procesu im presne poviem, čo chcem a oni to urobia. Ich netreba naháňať, presne vedia čo robiť. Stačí zabezpečiť materiál a oni idú naplno. Presne ako pri varení boršču. Videli ste, odviedli perfektnú prácu aj na Gatrofestivale,“ už vážne dodá Dušan Kurucz.
Dvadsať šéfkuchárov
Medzi tým obskakovaná pani Dáša stihla limit na dovarenie ako prvá. S pánom Dušanom ho s hrdosťou položili na pripravené stoly. V závere som už mala pocit, že z toľkej horúčavy odpadne. Nemala totiž ani čas ochladiť sa pri hasičskej cisterne.
„Je mi naozaj na odpadnutie. Ale na to bude čas až po vyhlásení výsledkov. Máme to tu ako teambuilding. Keď sme tu boli prvý raz, vyhrali sme tretie miesto skokanov s fazuľovým gulášom.“
Jedlá s minerálkou v ruke hodnotilo viac ako 20 šéfkuchárov. Pán Dušan cez zábradlie strážil boršč.
„Len pekne ochutnajte ten boršč aj s chlebom, je z pravého domáceho kvásku,“ upozorňoval porotcov, ktorí sa nad borščom uznanlivo skláňali. Posudzovanie trvalo takmer hodinu a pol. Šéfovali tomu slávni šéfkuchári Benke Laci básci ,Bindics Imre, Jaroslav Židek či Vojtech Artz. Keď jeden z nich volal na ďalšieho, aby boršč ochutnal a ten uznanlivo potriasol hlavou, pán Dušan spokojne dodal: „Dáša opäť nesklamala. Máme to snáď v suchu,“ a s radostnou správou utekal do hlavného stanu Futó Bab za robotníkmi.
Uznanlivo sa o boršči vyjadril Milan Krkoška. „Tomu boršču nemôžem vytknúť nič. Skúsenejší kolegovia povedali, že možno ešte trochu octu, ale ja mám rád také príjemné letné jedlo. Jediné, čo mu chýba je správne vychladené vínko Rose, alebo iné ľahké dezertné víno. Celkovo ľudia naozaj varia výborné. Väčšinou varí jeden človek a ostatní sa zabávajú a práve o tom to je,“ vysvetľuje šéfkuchár z Nových Zámkov.
Kostýmy a masky si užili dospelí
Celý kemp bol ako tábor dospelákov, v ktorých kedysi trávili letné prázdniny. Deti boli v Komoči naozaj iba pozorovateľmi. Nebol to ich deň, ale ich rodičov. Tisíce dospelých sa vybláznili v kostýmoch, maskách, ale aj v kreativite stánkov.
Večer už bolo napätie medzi dospelými pri vyhlasovaní cítiť. Potleskom odmenili všetkých ocenených. Aj pani Dášu, ktorá voľnú kategóriu v borščom vyhrala. Jaroslav Židek jej opäť pripomenul, že bol naozaj výborný.
Dáša s Dušanom sa tešili ako malé deti. A spolu s nimi aj ich zamestnanci. Domov prišli až pred polnocou. Dáša od únavy a prehriatia dostala zimnicu aj s malým úpalom. Napriek tomu už o polnoci rozmýšľala, s čím by tak opäť mohla zamestnancov svojho muža podporiť a presláviť na budúci rok.
Prečítajte si aj Revolúcia v stravovaní menila Slovensko trikrát
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
