Rómske deti navštevujúce základnú školu v mestskej časti Stará Ľubovňa-Podsadek sú vo vzdelávaní segregované. Právoplatne o tom rozhodol Najvyšší súd SR na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva (Poradňa), ktorá v tejto veci od roku 2015 vedie strategické súdne konanie.

Najvyšší súd sa stotožnil s jej názorom, že vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti.

Za segregáciu sú zodpovedné štátne inštitúcie

Najvyšší súd potvrdil zodpovednosť žalovaného štátu zastúpenom ministerstvom školstva a mesta Stará Ľubovňa ako zriaďovateľa školy, ktoré podľa neho neprijali dostatočné preventívne opatrenia na odstránenie danej diskriminácie rómskych detí. Podľa Najvyššieho súdu sú štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority.

Najvyšší súd tak v tejto veci zmenil predchádzajúce rozhodnutia bratislavského krajského a okresného súdu, podľa ktorých k segregácii nedošlo.

Poradňa považuje rozsudok za prelomový

Poradňa pre občianske a ľudské práva označila rozsudok za prelomový. "Vôbec prvýkrát v histórii slovenský súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, keď nedošlo k cielenému oddeľovanie detí, ale segregácia vznikla samovoľne ako dôsledok napríklad demografického vývoja či rozhodnutia rodičov. Zodpovednosť za to nesú zriaďovateľ a štát. Rozsudok je tak jasným odkazom pre štátne inštitúcie, že musia konať a začať prijímať opatrenia na odstraňovanie segregácie rómskych detí nielen v rómskych triedach, ale aj v čisto rómskych školách," uviedla Vanda Durbáková, advokátka zastupujúca organizáciu v súdnom spore.

"Tak ako v lokalite Podsadek segregované základné školy na Slovensku mnohokrát fungujú v blízkosti vylúčených rómskych komunít. Príčiny tohto stavu sú komplexné a štát v spolupráci so samosprávami má zákonnú povinnosť konať. Musia identifikovať príčiny a navrhovať účinné opatrenia, ktoré segregáciu odstránia. Je to v záujme celej našej spoločnosti," skonštatoval Štefan Ivanco, programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva.

Organizácia v žalobe namietala, že žalovaní namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou vybudovaním modulovej prístavby rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.

Žiadajú vypracovať desegregačný plán

Mimovládna organizácia v konaní žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán, a teda na základe analýzy situácie navrhnúť účinné opatrenia, ktoré diskrimináciu odstránia vrátane časového horizontu ich realizácie a preventívnych opatrení. Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať.

NS v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku. Okresný súd má v tejto veci pojednávať v apríli 2023.