Väčšina z nás vyrastala v domácnostiach, kde robili všetko matky. Od poslednej upratanej smietky, až po každodennú teplú večeru. Nosili nás na krúžky a večer nás kúpali a ukladali do postele. Teda - aby som bola fér. Nemám na to dáta, neviem, či je to väčšina. Ale z rozhovorov so všetkými mojimi kamoškami tak usudzujem. 

Bol to veľmi mužský svet, ktorý sa pomerne zásadne zmenil. Naše domácnosti už začínajú vyzerať inak. Muži, ktorých vidím okolo seba, chcú byť súčasťou výchovy - nie ba “pomáhať” s vlastným dieťaťom. Chcú byť pri tom nie iba ako neschopný pozorovateľ. Chcú byť rodičmi.

Je to zatiaľ len moja bublina, ale pomaly sa menia domovy, v ktorých budú vyrastať dalšie generácie. Už bude nepredstaviteľné, že upratovali len ženy, kým muži si budovali kariéru, a na pivo nechodí len muž. Už nikomu nenapadne povedať doma žene “pomôžem ti s riadmi”.

 

 

Naše deti sa na nás budú pozerať  a pýtať sa, ako sme si to mohli nechať. Podobne, ako sme sa my pýtali našich mám, prečo si to všetko nechali. Budú si nechápavo ťukať na čelo. Tak ako dnes my nechápeme, že ešte pár desiatok rokov dozadu niekto diskutoval o tom, či majú mať ženy volebné právo. 

Ďalšie generácie dievčat a žien budú iné. Budú inak oslavovať aj deň matiek. Budú lepšie oslavovať deň otcov. Budú sebavedomejšie a budú žiadať viac. Tak ako ďalšie generácie chlapcov a mužov.