My sme si tento rok povedali, že necháme našu dcéru nech sa počas prázdnin zabáva sama. Celkom ma na to navnadili teórie o tom, že deti by sa mali naučiť aj to, ako sa správne nudiť a nič nerobiť.

K tomuto rozhodnutiu nás dohnala naša vlastná únava. Únava z hodín strávených v zápchach na cestách, aby sme sa dostali na široko propagovanú akciu, na ktorej sme narážali na nervóznych rodičov, unavené deti a organizačný chaos korunovaný premršteným vstupným a prehnanými cenami za jedlo a pitie. Výsledkom vždy bolo, že sme prišli domov vyšťavení, ľahší o pár stoviek a vlastne sme si ani nepamätali, na čo sme tam išli.

Tento rok sme sviatky trávili doma a moja dcéra povedala, že to bolo “supernaj”. Objavila, že má doma kilá hračiek, spoločenských hier, omaľovánok, šijací stroj, dečky na vyšívanie, bicykel, korčule, kolobežku, loptu, švihadlo, kolky, čo sa dajú hrať na balkóne, šípky. Zistila, že zábava môže byť aj pri triedení oblečenia na jeseň, upratovaní knižnice, lepenia fotiek do albumov, či vyrábania ozdôb na sviatočný stôl.

Ale naučila sa aj to, že nie vždy bude mať nejakého animátora, čo jej bude vymýšľať program, aby sa náhodou nenudila. Že si bude musieť zorganizovať aj niečo sama a keď sa jej to nepodarí, bude sa aj nudiť alebo sa celý deň len tak “poflakovať”. A čo?

Už si viem predstaviť hyperaktívne matky ako vraštia čelo. Zbytočne. Tieto prázdniny som pochopila, že moja dcéra a verím, že veľa detí s ňou nepotrebuje, aby som jej sústavne  organizovala super vzdelávacie, emocionálne hodnotné, odborníkmi odporúčané podujatia a to len preto, že je to trendy.

Celkom ma potešilo, že sa zavrela sama do svojej izbičky a priniesla mi odtiaľ nejaký svoj výtvarný počin. Alebo tam len tak ležala a povedala: “Mami, vieš aké je to super len tak ležať na posteli a snívať?” 

 

Prečítajte si aj Príbehy bohatých žien