Nechápem, ako to žena dokáže

 

Poznám veľa žien, pri ktorých si hovorím túto vetu. Naozaj nechápem, ako to všetko dokážu stíhať. Sú to supermatky, superženy, supermanažérky a supermanželky a to v jednej osobe. Často majú dve a viac detí, majú úspešnú kariéru, majú spokojné manželstvo a ešte sa venujú veciam ako návšteva galérie, dobročinného bazáru, rozbiehajú start-upy, píšu vlastné blogy a občas aj vydajú knihu. Ako to teda dokážu?

Sarah Jessica Parkerová v jednom filme, kde stvárňuje matku, ktorá permanentne nestíha manažovať prácu a svoje dve deti hovorí, že každá žena si namiesto spánku robí v hlave zoznamy. Zoznamy toho, čo treba vybaviť, zariadiť, zorganizovať, kedy a kam zaviesť deti, čo upiecť, čo uvariť. Zoznamy potom prepisujeme do mobilov, na chladničky, do e-mailov a posielame si ich do práce. Šialené. Ako teda zostať matkou, ktorá stíha a pritom, že úspešná a upravená?

Kedysi dávno boli ženy, ktoré sa venovali kariére, na tom oveľa lepšie. Okrem toho, že sa zúčastňovali intelektuálnych debát, boli členkami spolkov, kde menili históriu alebo sa venovali vede, či umeniu, mali tieto ženy zvyčajne pani domácu, ktorá sa im postarala o domácnosť, ich deti mali guvernantky alebo pestúnky. Okrem toho mali svoju krajčírku, kaderníčku, záhradníka, lekára. Kariére sa totiž venovali ženy z lepšej spoločnosti, ktoré mali možnosť navštevovať univerzity.

Dnes musíme stíhať všetko. Je veľmi málo žien, ktoré si môžu dovoliť pani domácu, opatrovateľku, kuchárku a rodinného lekára, ktorý príde až domov. Dnes máme namiesto toho multitasking. Popri praní zároveň varíme a kontrolujeme deťom úlohy, alebo ich skúšame slovíčka z nemčiny. Keď nakupujeme, tak zároveň odpovedáme na správy svojich detí a vybavujeme e-maily. Keď šoférujeme, konverzujeme s deťmi sediacimi vzadu a popritom zavoláme mame, ktorú máme na hlasitý odposluch. Otázka je, či je to správne. Duchom sme niekde medzi prácou, deťmi a obchodom s potravinami. Nevieme kto sme, ani kde sme. Všetko robíme na polovicu.

Ako z toho von? Spýtala som sa mojich známych supermatiek, čo všetko stíhajú, ako to teda robia. Tvrdia, že je nutné dobre si zorganizovať čas, určiť si priority a delegovať, delegovať, delegovať…. Zároveň sa musíte niečoho vzdať. V každom období života sa na chvíľku musíte vzdať pár vecí. Vždy ide jedno, na úkor druhého. Nie je to ťažké. Len si proste zo zoznamu v hlave pár vecí nateraz škrtnete a presuniete ich na neskôr.

Napríklad, veci, ktoré ma tešia: Nateraz nebudem chodiť do divadla a kina, nebudem míňať čas na klebetenie so slobodnou kamarátkou a nebudem chodiť večer na vínko, či na kávičku. Vytvorí sa mi viac času pre seba, na čítanie, cvičenie a spánok. A pritom postíham ešte výlet s deťmi na bicykli (počíta sa do cvičenia) a prechádzku v lese. Treba si stanoviť, či je v mojom živote teraz hlavnou prioritou byť dobrou mamou a prácu síce robím, ale nejdem úplne na 100 percent. Alebo už deti trochu podrástli a ja zasa pridám v práci a možno zrealizujem svoj pracovný sen.

Treba si asi hľadať zdravý stred a striedať priority podľa aktuálnej potreby. S chladnou hlavou vybrať zo zoznamu to, čo nepočká, alebo je dôležité a to ostatné nateraz hodiť pod čiaru. A ešte jedna rada od kamošky, ktorá je mamou 4 detí. Zapojte aj deti – oni sa budú cítiť dôležito a vy vychováte zdravo sebavedomé bytosti.

 

Prečítajte si aj Sme ako tie lastovičky

 

Ženy v meste