|
Z nových ceruziek v prvý školský deň priniesol dvojcentimetrové kýptiky. Na moje nahnevané „čo to má znamenať“, povedal, že ich potreboval dobre zastrúhať. Na druhý deň školy poznámka, že vyrušoval. Ja som bol poslušne ticho celý čas, len v istej chvíli som potreboval Marcovi čosi ukázať, tak som naňho tak slabučko zapískal. Ja ich mám doma troch, učiteľ(ka) ich má v triede tridsať.
Trpezlivosť a profesionalita učiteliek
Po zem skláňam klobúk pred všetkými pedagógmi, v jasliach, škôlke, škole základnej, strednej, vysokej. Pred ich schopnosťami a odvahou vedieť spacifikovať celú triedu, všetkých zaujať, usmerňovať, vychovávať, napomínať, samozrejme tak, aby za nimi hneď nenabehli pobúrení rodičia, poradiť si so všetkými viťúzmi, géniami, tárajmi a popritom celú triedu aj čosi naučiť.
Obdivujem trpezlivosť a profesionalitu učiteliek na rodičovských združeniach ako musia čeliť pohľadom, otázkam, kritike a posudzovaniu rodičov. Nemohli by ste z matematiky nastoliť pomalšie tempo?, prečo im nové učivo diktujete a nepremietate na projektore?“, s akým cieľom ich nútite sa učiť básne naspamäť? prečo ich neučíte viac anglicky?, prečo nejdete s nimi na niekoľkodňový výlet?, prečo, prečo všetko to, čo my doma nerobíme, nerobíte vy, aby naše dieťa bolo geniálne, ale zároveň prečo dávate tak veľa úloh, moje dieťa býva strašne unavené, prečo musia také ťažké aktovky nosiť, prečo máte v triede tak teplo a prečo ich je tak veľa v jednej triede. Pani učiteľka odpovedá trpezlivo s profesionálnym úsmevom na všetky prečo.
Hovorí o tom, ako na dvere zavesila tabuľku s rôznymi emóciami, každý jej piatak, či piatačka ráno nalepí obrázok s emóciou, s akou ráno príde do školy. Ak niekoľko dní po sebe vidí, že dieťa je opakovane smutné, alebo nahnevané, začne si ho všímať pozornejšie. Učím tu už vyše desať rokov, som matkou troch dospievajúcich detí, viem, čo doma prežívate. Teším sa, že veľa detí v triede číta, rozprávali mi o knihách, ktoré prečítali cez prázdniny. Podporujte ich v tom, naozaj je vidno rozdiel medzi dieťaťom, ktoré číta a dieťaťom, ktoré nečíta. Dbajte o ich životosprávu, desaťročné dieťa by nemalo ísť spať po 21:30, nemalo by večer pozerať televíziu. Mobilné telefóny v desiatich rokoch nepotrebujú, čím neskôr sa im mobil dostane do rúk, o to lepšie.
Prečítajte si
Nekonečné otázky rodičov na rodičovskom
Neprajem si, aby ma oslavovali pani učiteľka, nie sme v škôlke, som Madame Dupont. Ku každej lekcii z dejepisu, nech si zvyknú vyhľadať ilustrácie. Portréty nech nekreslia, nebudeme snáď kresliť Napoleóna, aj tak by ho nikto dobre nenakreslil, akurát by sme ho zosmiešnili. Na písomkách nebudú chytáky, nič im však nedarujem, v piatej triede už musia vedieť rozmýšľať a nielen sa vedieť učivo nabifliť. Ocením, ak sa nájdu rodičia, ktorí prídu porozprávať o svojom zamestnaní. Minulý rok sme tu mali pilota Air France, pôrodnú zdravotnú sestru, lekára anesteziológa, výrobcu čokolád, deti tie diskusie zbožňujú a dieťa, ktorého rodič príde rozprávať o svojom povolaní je od pýchy v siedmom nebi.
Každé ráno je rýchly diktát, skloňovanie niekoľkých slovies a počítanie na rýchlosť z hlavy. Každá písomná práca musí byť aj pekne prezentovaná, žiadnemu vyučujúcemu sa nechce čítať a opravovať 30 neúhľadných písomiek. Narodeniny oslavujeme na konci každého mesiaca, stačí jednoduchý koláč, ale upečte ho prosím doma, neprajem si žiadne kupované výmysly ani bublinkové nápoje, najlepší je jablkový džús.
Na konci rodičovského združenia sa okolo pani učiteľky zhromaždia viacerí rodičia. Možno okolo 21 hodiny večer sa jej podarí uspokojivo doodpovedať na všetky dotazy, obavy, návrhy a priania rodičov.
Rodičia sú ako klienti veľkej firmy
S papierom v ruke sa zakráda večer po schodoch. Kam ideš? Potrebujem si vyhľadať nejakého súčasného speváka, ktorý sa inšpiroval klasickou skladbou. Mami, nemáš nápad na obrázok a text kaligramu? Únik z izby smer počítač v kuchyni. Kam ideš? Musím si vyhľadať obraz Paula Gaugina, z tých, čo namaľoval na Tahiti. Máme nakresliť reklamu na parfum Sauvage s použitím námetu Gauginovho obrazu. Na hudobnej sme mali napísať mená troch súčasníkov Bacha. Na francúžštine, kým sme robili gramatické cvičenia, nám pani učiteľka pustila klavírny koncert.
Výber kníh na povinné čítanie závisí od programu učiva, školy, učiteľa. Každý učiteľ si ich vyberá sám, podľa svojho zváženia a čitateľského vkusu. Objednávam knihy na povinné čítanie mojich troch detí. Pre piataka Exupéryho Malý Princ; Obyčajná tvár od Palacia; Sláva môjho otca od Marcela Pagnola; Louis Braille, dieťa noci; Cesta za osemdesiat dní okolo sveta. V zozname odporúčanej literatúry deviataka je okolo 20 kníh, medzi nimi Roald Dahl, Simone Veil, Marcel Proust, Detstvo od Tolstoja, Krik čajky od Emmanuelle Laborit, Ja, Gulwali, dvanásťročný utečenec od Gulwali Passarlay, Metafyzika trubíc od Amélie Nothomb...V druhom ročníku gymnázia Baudelairove Kvety zla, Appolinaire, Victor Hugo, Montaigne, Stendhal, Montesquieu, Yourcenar, Madame de Lafayette. Mám chuť napísať učiteľkám francúžštiny, že sa na školský rok teším namiesto mojich detí.
Koľko nápadov má jeden učiteľ alebo profesor za rok? Koľko ideí, projektov musí navrhnúť, vysvetliť, zadať, opraviť, obhájiť pred riaditeľstvom, žiakmi, študentami? Koľko písomiek musí pripraviť a opraviť? Rodičia sú ako klienti veľkej firmy, čakajú originálnosť, dočasnosť, výsledky, zlepšenia, postup. Čakajú, že pedagógovia urobia s ich deťmi zázraky. A oni tie zázraky naozaj robia.
