|
Pičus, po prvýkrát prezentovaný verejnosti v roku 2013, je životným dielom slovenského umelca Viktora Freša. Atraktivita sochy spočíva aj v tom, že hoci je stelesnením samých negatívnych emócií, celkové vyznenie nabáda k úsmevu. A tiež k láskavému súcitu s arogantnými cholerikmi, ktorí si myslia, že pôsobia dôležito, no pre okolie sú karikatúrou samých seba.
Fotila sa s ním aj hollywoodska hviezda
„Názov Pičus sa ťažko prekladá, ale ide o človeka na hranici medzi smiešnym chytrákom a zároveň zákerným hajzlíkom, zakomplexovaným, ale aj namysleným arogantným bastardom, akí vás v živote tak často veľmi hnevajú,“ uvádza sa na webe Danubiany, jedného z mnohých domovov Pičusa. Ten za svojich 5 rokov života precestoval svet: hostili ho renomované galérie a je súčasťou súkromných zbierok v USA, Mexiku, Brazílii, Kanade, Taliansku, Rakúsku, Litve, Česku i Slovensku. Sochu má doma napríklad aj naša tenisová jednotka Dominika Cibulková a herec Samuel L. Jackson si s Pičusom urobil selfie.
Kto sa bojí Pičusovho mena?
Ani medzinárodné renomé nestačilo na to, aby sa Pičus mohol prezentovať pod vlastným menom. Nový Čas svojím článkom spravil krok, ktorý Pičusovi kladie pomyselný figový list na jeho prirodzenie – scenzuroval mu meno hviezdičkou. Vzhľadom na kontroverziu, ktorú socha vyvoláva, sa toto gesto stratilo v záplave občianskej kritiky. Rozporuplné reakcie sú azda pochopiteľné. Pičus, predsa len, nie je ľahko stráviteľný kus umenia. Vyžaduje od diváka röntgenové videnie, čo prenikne cez dráždivé meno aj pretekajúci brušný tuk.
Zdroj foto - archív redakcie
Či je cenzúrne opatrenie Nového Času adekvátne, sme zisťovali u jazykovedkyne, kunsthistoričky aj fanúšika z radu umelcov.
Jazykovedkyňa Daniela Slančová:
„Neexistujú nejaké lingvistické štandardy na uvádzanie tabuizovaných slov vo verejnom jazykovom prejave. S tými tabuizovanými slovami je to tak – aj podľa našich výskumov – že aj ľudia, ktorí ich sami používajú, sa necítia veľmi komfortne, ak sú použité vo verejnej komunikácii. Iné to však podľa mňa je pri názvoch umeleckých diel. V tom prípade by som sa prikláňala k plnému zneniu, lebo je to predsa len názov, ktorý má vo vzťahu k dielu výpovednú znakovú hodnotu, napríklad metaforickú – a vyhviezdičkovanie by podľa mňa vnášalo do interpretácie diela nové znaky. Takže tam by som to nechala v plnom znení.“
Prečítajte si
Kunsthistorička a publicistka Barbara Brath:
„Pokiaľ ide o cenzúru v tomto konkrétnom prípade, príde mi to skôr zľahka provokatívne a zábavné, než urážlivé voči autorovi. Zvlášť by som to nebrala nejak dramaticky vzhľadom na fakt, že ide o bulvárny plátok. Akokoľvek, ak ide o poriadok vecí – názov umeleckého diela by sa mal zachovať v pôvodnej podobe a nemodifikovať. Osobne nemám problém s vulgarizmami ani vo filme, v divadle, alebo vo výtvarnom umení v prípade, ak je termín na mieste a verne odzrkadľuje danú situáciu, charakter, moment a ak sa nepoužíva samoúčelne.
Nazdávam sa, že je to otázka individuálneho cítenia, ale nejaký ten ιPičus᾿ (čo presne odráža charakter predmetnej figúrky) naozaj nikomu neublíži, je iba evidentným vyjadrením autorovho zámeru. Len tak na okraj – poburovať bude aj tak len slovenských ιmožno rodičov᾿ (ale myslím si, že rovnako ako musia vysvetliť kopec iných vulgárnych, extrémnych záležitostí v živote svojim deťom, tak táto je tá najelementárnejšia) a zahraniční turisti si aj tak budú myslieť, že je to skrátka nejaký ιPajkus᾿ a bude veľmi zložité vysvetliť im slovenský ekvivalent.“
Spisovateľ Richard Rychtarech:
„Nedávno sme boli s manželkou v Danubiane a tam bola Pičusov plná miestnosť. Nie som odborník na vizuálne umenie, ale keď dáte tej soche trochu času, aj laik pochopí, že sa Frešovi podarilo niečo zvláštne, silné. Nečudujem sa, že Pičus kráča víťazne svetom. Je celkom možné, že sa stane vo svete takým symbolom, ako je kultový Krtek pre Čechov.
Jeho disproporčne veľká hlava, konštantne nasratý výraz, povýšenecký pohľad, ruky za chrbtom, pupok. Dôležitosť sama a pod ňou zdroj frustrácie. Malý vták. No Pičus. To meno tú sochu dokonale dopĺňa. Bez nej mu chýba kus čara. Každý z nás Pičusov z mäsa a kostí stretol a stretáva, o to lepšie socha funguje.
Vyhviezdičkovanie mena mi pripadá zbytočne pokrytecké. Je to umenie a takto kus z neho zobrali. Je smiešne sa tváriť, ako keby deti škaredé slovo v živote nepočuli. V poslednom čase je to taká móda tváriť sa na Slovensku, že sme o dve storočia dozadu. Lezie mi to pokrytecké svätuškárstvo a kvázi cnosť na nervy. Hlavne v umení. Vystrihnú Kronerovú z filmu, pol Slovenska sa dotkol Vecov Slovák. Nakoniec zostanú len milé, masy neurážajúce gýčiky? Osprostieme...“
Zaujíma nás aj váš názor na tému. Je cenzúra mena známej sochy opodstatnená alebo zbytočná? Vyjadrite sa v diskusii pod článkom.
