Túto otázku mám od šéfa. Nechala som ju v pôvodnom znení.   

Čítanie kníh je pre mňa malé súkromné útočisko. Tak súkromné, že nedovolím nikomu čítať moju knihu paralelne so mnou. Poznáte to. Keď máte rozčítanú knihu a niekto vám ju so záujmom vezme a rozčíta si ju tiež. V čase, keď umývate riad. Lebo vtedy sa čítať nedá. Ani pri vysávaní sa nedá. No a vtedy vám ju vezmú. Vašu knihu rozčítajú tak, že sa k nej potom neviete dostať. Je to ako vyjedanie z taniera. To neznášam tiež.

Čítam preto, lebo nie je žiadna iná možnosť, ako sa dostať k čo najväčšej múdrosti v krátkom čase. Kým by som samospádom prišla na to, na čo prišli všetci autori, ktorých som prečítala, musela by som byť klonom aspoň pätnástich myšlienkových velikánov. Plus Chucka Norrisa, samozrejme.

Čítam kvôli waw efektu, ktorý sa dostaví síce aj v bežnom živote, ale takto je to hustejšie a ešte viac waw. Kniha je nástroj na riešenie dilem. Neviem si poradiť? Hľadám zdroj. Mám pocit, že v niečom nie som dosť hustá? Googlim info. Know how sa nám podkladá priamo pod ruky. Zbožňujem to. Ten pocit, keď si prečítam knihu a doslova cítim, ako ma to hodilo o kus ďalej. Mojim up-gradom sú zvýrazňovačky. Ak je toho veľa, podčiarkujem. Nemusím potom prácne hľadať v texte ideu.

A potom ešte čítam preto, lebo sa rada tvárim, že žijem život niekoho iného. Takto. Môj život je pekný a spokojný. Ale keďže som normálna a za normálnych okolností v noci nemordujem osamelé ženy v posteliach, je vzrušujúce kukať do hlavy vrahovi a nechať sa unášať priestorovo a časovo limitovanou hrôzou. Páči sa mi, keď odborné knihy prekladám tými nenáročnými. Mám pocit, že sa mi potom veci lepšie uležia.

Ešte ma fascinuje schopnosť ľudí vymyslieť témy a zápletky, aké tu ešte neboli. Sú majstri slova, ktorí chrlia diela a každé jedno z nich má neskutočnú šťavu a ťah na bránu. Mne osobne imponujú aj vedecké témy spracované pre laikov. Už aj do kvantovej fyziky dokážete preniknúť tak, že sa vám zostrí kritické myslenie.

Knihy sú mojou neoddeliteľnou súčasťou. Tak osobnou, že ma bez knihy ani nestretnete. Svojich nečítajúcich známych neprehováram. K sviatkom im kupujem pekné knihy podľa vlastného výberu a dúfam, že ich vtiahnu do deja tak, že budú chcieť pokračovať. Moje dve deti z troch odolávajú statočne a čítanie z duše neznášajú. Povedala by som, že tomu neprospieva povinné čítanie, ktoré ich ubíja až do hĺbky duše. Nechávam to tak. Tiež dostávajú knižky a poniektoré aj prečítajú. A na niektoré naopak, padá prach.

Čítanie kníh nie je vec vôle. Je to otázka presvedčenia, chtíča, je to posadnutosť, mánia.  Jediná úchylka bez potreby liečby. Iba lezie do peňazí. Ale túto otázku mi nepoložil nikto.