|
Nedávno som cestovala vlakom. V medzistanici som prestúpila na prípoj, prisadla som si k pani v stredných rokoch a spýtala som sa jej, či je to správny vlak. Pre istotu. Postupne sme sa dali do reči, preberali sme bežné vlakové témy, ako napríklad kam cestujeme, či vlak odíde načas a podobne. Spýtala sa ma na školu, kde študujem a na odbor. Po mojej odpovedi sa zatvárila zvláštne. Vraj je nás už veľa a tú prácu robí dobre len málo ľudí.
Možno to nemyslela v zlom. Možno to brala len ako podotknutie zjavnej skutočnosti. Ale príjemné to nebolo. Zrazu som bola odsúdená. Pretože predsudky.
Každý z nás ich má a darmo sa budeme brániť, že my do tejto skupiny ľudí nepatríme. Len si to nedokážeme priznať. Odborníci na medziľudské vzťahy tvrdia, že prvých pár sekúnd, keď sa s niekým zoznámime, stačí na vytvorenie si dojmu z daného človeka. A povedzme si pravdu, ten býva často ovplyvnený našimi predsudkami. Pretože ten, kto má tetovanie alebo piercing je určite nejaký exhibicionista bez zmyslu pre zodpovednosť. Pretože mlado vyzerajúca žena nie je dostatočne kvalifikovaná. Pretože staršia dáma nie je schopná držať krok s dobou. Pretože je mnoho týchto “pretože”, ktoré sa nám vynárajú v mysli a sú podmienené jednak výchovou, a jednako aj kultúrou. A samozrejme aj strachom z nového.
Mnoho Slovákov, ktorí strávili istý čas v zahraničí, tvrdí, že vo svete, hlavne v tom západnom, sú ľudia otvorenejší inakosti. Tolerujú to, že každý jeden človek je nezameniteľným originálom, a aj keby sa priam zarážajúco podobal na svojho rodiča, starého rodiča či prastrýka z tridsiateho piateho kolena, nikdy nebude úplne rovnaký. Bude mať svoje vlastné, jedinečné záujmy, hodnoty, svoju osobnosť. A hoci bude svoj životný postoj vyjadrovať napríklad vzhľadom, ten nemusí odrážať jeho schopnosti a povahu. Napohľad “typická” blondína totiž môže byť inteligentná a nie zahľadená iba do svojho výzoru. A nie každá v blahobyte vychovaná slečna má obe ruky ľavé a nevie sa chytiť práce.
Predsudky dokážu ovplyvniť pohľad, akým sa na daného človeka dívame. Akoby sme si názor utvárali podľa vopred pripravenej šablóny. Zamyslime sa však nad tým, či by sa takýto prístup páčil nám. Čo by sme povedali na to, keby si nás ľudia zaškatuľkovali len na základe nejakého detailu? Si takáto a nie je možné aby si bola inakšia. Lebo takí ľudia ako ty… Nie. Nie je nikto ako ja. Tak, ako nie je nikto presne taký, ako ktorýkoľvek človek na svete. A to, že si zvolíme cestu, ktorou pred nami kráčali iní, neznamená, že pôjdeme v ich šľapajach. Neznamená to, že si nenájdeme náš vlastný spôsob vyjadrenia, originálny a odlišný. Predsudky sa nedajú úplne zmazať, ale môžeme sa o to aspoň pokúsiť. Môžeme sa pričiniť o to, aby náš pohľad nebol zahmlený tým, aký by ten človek mal byť. Skúsme ho jednoducho počúvať, spoznať a rešpektovať.
Prečítajte si Najväčšia zoznamovacia party pre nezadaných
