Na námestí SNP v Bratislave sa postupne zhromažďujú ľudia. Aby sa skryli pred horúcim slnkom, postávajú v tieňoch okolitých stromov a čakajú na oficiálny začiatok podujatia. Organizátorka Protestu proti sexualizovanému násiliu Alexandra Demetrianová z Amnesty International Slovensko, energeticky usmerňuje prichádzajúcich a pritom z ruky nepúšťa megafón.

Zmeniť zákon o znásilnení a sexuálnom násilí

Dnešnou iniciatívou chce zdôrazniť, že sex bez súhlasu neexistuje. “Chceme vyslať jasný odkaz, že sexuálna aktivita, ku ktorej došlo bez súhlasu, z donútenia, pod nátlakom alebo v bezvedomí, je znásilnenie a znásilnenie je hrubé porušenie ľudských práv a trestný čin. Chceme povzbudiť zmenu zákona o znásilnení a sexuálnom násilí, aby oba zákony vychádzali zo súhlasu a definovali súhlas ako deliacu čiaru medzi sexom a znásilnením. Hlavným cieľom je tiež podpora preživších, aby sa nebáli činy nahlasovať na polícii, podeliť sa o svoje skúsenosti, a aby sme otvorili tieto ťažké témy v spoločnosti.” hovorí Alexandra pre Ženy v meste.

Odozva na medializované kauzy

Protestné zhromaždenie sa Amnesty International Slovensko rozhodli zorganizovať ako odozvu na viaceré kauzy sexuálneho násilia a zneužívania. “Na Slovensku aj v Českej republike vyvolali vo verejnom priestore neadekvátne reakcie ako spochybňovanie preživších, ktoré nabrali odvahu tieto činy nahlásiť polícii alebo zverejniť. Dochádzalo k ďalšej stigmatizácii obetí sexuálneho násilia, čo je neprípustné. Z najvyšších pozícií v krajine, ale aj od bežnej verejnosti zaznievalo spochybňovanie ich výpovedí,” vysvetľuje Alexandra.

Pripomína, že okrem Bratislavy sa protesty uskutočnia súbežne v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Prešove a v Žiline. “Rozhodne je o túto tému záujem aj mimo Bratislavy. Ľudia sa chcú o týchto témach rozprávať, pretože ich žijú a nemajú na to nutne priestor vo svojich komunitách, školách. Aj staršie ročníky cítia, že je tu konečne priestor na zdieľanie ich skúseností, ktoré roky tajili alebo sa nemali komu zveriť, prípadne ich prípady polícia vyhodnotila ako tvrdenie proti tvrdeniu.”

Katarína Danová: Buďme empatickí

Je iba niekoľko minút po osemnástej, keď sa protestné zhromaždenie oficiálne začína. Roztrúsení ľudia sa zhlukujú okolo organizátorov, farebné bannery držia vysoko nad hlavou. Na námestí je približne stovka ľudí. Vo vzduchu sa vznáša kultivované ticho, keď organizátorka Alexandra Demetrianová privíta zúčastnených. Možno za to môže teplo, možno vážnosť témy a možno istá hanblivosť, no námestím sa nerozliehajú výkriky. Namiesto toho dav zhorovo tlieska po každom prejave.

Najhlasnejšie ovácie si získava Katarína Danová, ktorú ako dieťa sexuálne obťažovali v tábore Chachaland. Kauza ide po dvoch rokoch vyšetrovania pred súd. V jej hlase počuť silné emócie.

“Chcela by som vás poprosiť, ak uvidíte ženu alebo dievča, ktoré potrebuje pomoc, zastavte sa,” apeluje Katarína na poslucháčov. Priala by si, aby boli ľudia empatickí a ochotní počúvať. “Ak naša aktivita pomôže čo i len jednej žene, má zmysel,” dodáva na záver, zatiaľ čo ľudia prikyvujú na súhlas.

Nie znamená nie

Kým sa rušnou ulicou pod námestím premáva jedno auto za druhým, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Nikoleta Kuglerová vysvetľuje, ako náš mozog vytesňuje zlé spomienky. Diskusie o problematike sexualizovaného násilia považuje za občiansku povinnosť každého z nás.

Heslo Súhlas je sexi patrilo ku kľúčovým heslám protestu. FOTO  - Natália Wirthová

“Tento diskurz sa nemôže viac točiť okolo neschopnosti mužov kontrolovať sa,” obracia sa Nikoleta k publiku, “Treba pochopiť, že vinným je ten, kto trestný čin spáchal, nie obeť.”

Súčasťou zhromaždenia je solidárny pochod historickým centrom Bratislavy. Naším cieľom je Primaciálne námestie a pomalým krokom sa vydávame bratislavskými uličkami. Na rozdiel od komornejších prejavov na Námestí SNP púta pochod mestom pozornosť okoloidúcich. Niekto pustí do ticha hudbu. Stačí zopár tónov a pieseň má na dav okamžitý účinok. Ľudia sa uvoľnia, veselo debatujú a opakujú heslá, ktoré k nim doliehajú z čela pochodu: Obeť nie je vinná. Nie znamená nie. Nie ste v tom sami. Hovorme o súhlase. Hovorme o súhlase

O súhlase rozpráva aj Alexandra Demetrianová: “Je nevyhnutné znormalizovať súhlas v sexuálnych vzťahoch a vzdelávať k tomu, že sex nie je vo vzťahu povinnosť a nikto naň nemá nárok,” zanietene hovorí pre Ženy v meste. “Toto sa dá dosiahnuť len komplexnou sexuálnou výchovou, ale obrovský podiel môžu zohrávať aj médiá v tom, či a ako budú o násilných sexuálnych činoch informovať, aký priestor budú pre tieto prípady a svedectvá vytvárať.” Poukazuje na prevládajúce rodové stereotypy a presvedčenie spoločnosti, že za znásilnenie si žena môže sama. “Je to neakceptovateľné a je to rodová diskriminácia,” dodáva.

Podľa Alexandry na Slovensku aktuálne neexistuje špecializovaná iniciatíva pre ľudí, ktorí zažívajú sexuálne násilie. Riešenie vidí v zmene zákona a následnom tréningu polície, prokuratúry a súdnictva.

“Ak nechceme, aby sa problém sexualizovaného násilia naďalej prehlboval, musíme začať pracovať na zmene. Už dnes naberá tento problém rozmery epidémie,” uzatvára rozhodne.

Účastníci protestu vyjadrili podporu aj bannermi. FOTO - Natália Wirthová

Minority si zaslúžia ochranu

V Bratislave je podvečer rušno. Turisti aj miestni popíjajú kávu v tieni obrovských slnečníkov. Náš sprievod sledujú s prekvapením v tvári, vyberajú telefóny a natáčajú si dav. Niektorí vyjadrujú svoj súhlas potleskom. Zopár okoloidúcich sa pridáva k pochodu a skanduje spolu s nami heslá iniciatívy. Prichádzame na Primaciálne námestie.

Priamo pred budovou primátora Bratislavy vystupuje so svojím prejavom Natália Heribanová. Spolu s kamarátkou zažili sexuálne obťažovanie na vlastnej koži. Opisuje svoju skúsenosť s nahlásením incidentu na polícii a badať na nej sklamanie. “Vyšetrovatelia mi povedali, že útočník nás možno nechcel obťažovať, možno sa len chcel vytiahnuť pred kamarátmi,” spomína.

V tvárach mnohých poslucháčok možno čítať porozumenie, keď počúvajú o strachu pohybovať sa na verejnosti po zotmení. Natália upozorňuje na skupiny ľudí, ktoré sú najčastejšie cieľom útokov na verejnom priestore. Ženy, queer ľudia aj cudzinci si zaslúžia našu pozornosť a ochranu.

Ak sa neubránim, nikto mi nepomôže

Na záver ponúknu organizátori zhromaždenému davu priestor na vyrozprávanie vlastného príbehu. Výzva sa nesie do ticha, dav sa nervózne zamrví. Ľudia sa obracajú na susedov hľadajúc odvážlivca či odvážlivkyňu, ktorí by predstúpil pred ostatných. Po chvíli sa k mikrofónu priblíži útle dievča.

K pochodu sa spontánne pridala, keď šla okolo. Mala len jedenásť rokov, keď ju napadli priamo pred Starou tržnicou. S pocitom zatrpknutosti spomína na prvú skúsenosť so sexuálnym obťažovaním. Na rozdiel od predchádzajúcich rečníkov z nej nevyžaruje entuziazmus: “Tieto zážitky ma pripravili na život. Ak sa ja neubránim, nikto mi nepomôže.” Jej posledné slová rezonujú v dave, zatiaľ čo kráča preč z námestia.

Organizátorka Alexandra Demetrianová na záver prečíta anonymné svedectvá žien, ktoré sa so sexualizovaným násilím stretli. Ako som tam stála a načúvala príbehom preživších, zasiahla ma najmä rada na záver: Nebuďte obeťou vlastného podvedomia. Odkázala ju žena, ktorá sa vyrovnáva s psychickými následkami sexuálneho násilia.

Postupne sa stmieva a my sa vraciame k Starej tržnici. Protest sa skončil. Skupinku mladých dievčat oslovujem s otázkou, ako na nich dnešný pochod pôsobil. Na počudovanie dostávam váhavú odpoveď. Karin sa najprv vyjadrí, že z iniciatívy má zmiešané pocity. “Samozrejme, nemalo by sa to stávať,” dodáva vzápätí a myslí na silné príbehy preživších, ktoré sme si práve vypočuli. Na otázku, čo treba urobiť, však nenachádza odpoveď. Spolu s kamarátkami sa zhodne, že ďalšia iniciatíva je dôležitá, no nedokáže ju jasne formulovať. O niečo staršia Maťa dodáva, že by si priala väčšiu účasť, inak je s podujatím spokojná. Na tému konkrétnych zmien sa ale rozprávať nechce.

Musí sa ozvať každý

Spýtajte sa stovky ľudí na ulici, či schvaľujú sexualizované násilie. Stovka ľudí vám odpovie nie. Spýtajte sa však stovky ľudí, čo je sexualizované násilie. Dostanete sto rozličných odpovedí. Slovensko neporovnateľne zaostáva za okolitými krajinami v otázke prevencie sexualizovaného násilia. Nikto z nás si násilie neželá ani ho neschvaľuje.

Nemý súhlas však nie je dostatočne hlasný, aby vyvolal záujem o diskusiu. Ak chceme ako spoločnosť predísť sexualizovanému násiliu a obťažovaniu, musíme jasne definovať tieto pojmy. Ak chceme dosiahnuť zmenu, každý hlas jednotlivca musí byť počuť. Aj na to vo štvrtok podvečer upozornil Protest proti sexualizovanému násiliu v centre Bratislavy.