|
V Hollywoode zľudovelo úslovie: „Už ich netočia ako kedysi...“ Skôr narodení pamätníci tým narážajú na slobodu vyjadrenia predkamerovej reality v súčasnej kinematografii, čo nebolo vždy samozrejmosťou. S povzdychom nostalgie sa prešedivení džentlmeni vracajú do rokov šesťdesiatych, kedy prestal platiť Haysov kódex. Ten pod hrozbou likvidačných pokút zväzoval filmárom ruky takmer štyri desaťročia.
Foto - Pixabay.com
Pravidlá slušnosti podľa Haysa
Haysov kódex bol zoznamom odporúčaní, presnejšie – zákazov, vzťahujúcich sa na filmovú tvorbu, s úmyslom ponúknuť divákovi zábavu v medziach slušnosti. Meno dostal podľa jeho najzanietenejšieho popularizátora, prezidenta Americkej asociácie producentov a distribútorov a silne veriaceho kalvinistu menom Will H. Hays. Všetky veľké hollywoodske štúdiá sa v roku 1934 poslušne zaviazali k jeho plneniu.
Pôvodne rozumná idea však rýchlo nabrala rozmer nechceného humoru. Jednotlivé body sa totiž odklonili od dobových reálií a začali kopírovať rétoriku stredovekých inkvizítorov.
Tu je výber niekoľkých úsmevných pokusov o kastráciu Hollywoodu:
Žiadna manželská posteľ
Pokiaľ sa v zábere objavil pár v spálni, tak jedine pod podmienkou, že spali na oddelených posteliach. Cenzori na znak benevolentnosti pristúpili na istý kompromis. Vo filme mohla byť aj manželská posteľ, ale v tom prípade musela žena pôsobiť dojmom, že je z nej na odchode – s nohou spustenou na zemi.
Foto - Pixabay.com
Namiesto sexu cigareta
Nahé telo a všetky jeho sugestívne odvodeniny boli tabu. Vo filmoch počas Haysa nesmelo byť vidieť ani len náznak v podobe siluety či kriviek presvitajúcich pod transparentným oblečením. Toto malo za následok, že filmári sa uchyľovali k podprahovým sexuálnym symbolom. Jedným z rozšírených bolo napríklad pripaľovanie si cigarety či pomalé vyfukovanie dymu do tváre protagonistu.
Prečítajte si
Tanec bez vášne
Keby Haysovi pustili muzikál La La Land, zmietol by ho zo stola už po úvodnej scéne. Kódex nariaďoval vyhýbať sa filmovému tancu s argumentom, že takýto nezriadený pohyb svedčí o uvoľnených mravoch. Viedenský valčík by ešte azda prešiel, pokiaľ by mali partneri ruky dostatočne ďaleko od seba. Inak bolo neprípustné čokoľvek, čo zahŕňalo natriasanie bokov či nedajbože poprsia herečky.
Perverznosť sem, perverznosť tam
Za perverzné, a teda vo filme netolerovateľné, označoval kódex stvárnenie pôrodu, nahlas vyslovené slovo „panna“, zobrazovanie sexuálnych menšín, ale napríklad aj partnerský zväzok ľudí odlišných rás. Akákoľvek zmienka o pohlavných chorobách, hoci aj v preventívnom význame, znamenala škrt v scenári.
Nesmelé bozky
Aj zrežírovanie obyčajného bozku bolo v minulosti pre tvorcov výzvou. Bozkávanie? Áno, ale letmo a iba so zavretými ústami. Zvyšok ostal na presvedčovacích schopnostiach producenta, keď sa pred výborom cenzorov snažil vysvetliť, že bozk v jeho filme skutočne nie je „žiadostivý“ ani „náruživý“.
