Na Islande urobili ročný experiment, kde v časti spoločností skrátili pracovný týždeň o niekoľko hodín. Po roku porovnávali výkonnosť firiem, kde ľudia pracovali menej hodín a tých, kde ľudia pracovali pôvodných 40 hodín týždenne.
Otočilo sa to. Moje zlé ráno stojí vo dverách a máva mi na rozlúčku. Viem, že sa ešte uvidíme. Ale nateraz ho vystriedal lepší deň.
Na to, aby sme mohli niečo nové postaviť, musíme oplakať a prijať trosky toho predchádzajúceho. Musíme opustiť staré a otvoriť sa novému. Je jedno, či je to nový chrám, ktorý postavíte na troskách pôvodného, alebo je to nový vzťah, ktorý nájdete až vtedy, keď ten starý nadobro opustíte.
Ján Rozner, manžel Zory Jesenskej, opisuje, ako prišiel do knižnice a zistil, že podľa kartotečných lístkov Zora Jesenská neexistovala. Bola vymazaná. Všetky jej preklady, všetky články, publikácie. O Zore sme sa nikdy viac neučili.
Ale poznám aj iné úchylky. Napríklad mám kamaráta, ktorý má všetko levanduľové. Jediná vôňa, ktorú uznáva je levanduľa. Poznám človeka, ktorý si nastavuje budík o dve hodiny skôr, aby ho mohol zrušiť a potešiť sa, že môže ešte dve hodiny spať
Som vďačná za to, že môj syn je v mnohom oveľa múdrejší ako ja a stará sa o to, aby mi dobre fungoval počítač. Že sa od neho môžem učiť. Že napísal výborne Monitor deviatakov a že sa s ním dá o všetkom otvorene hovoriť. Ďakujem, že moji rodičia sa držia a že aj keď sú obaja chorí, postupne sa uzdravujú a nestrácajú chuť do života.
U nás za domom je lúka, ktorú ja nazývam psím facebookom. Kým ňou prejdeme, moja milovaná psica stihne odpovedať na niekoľko správ, stihne dať zo tri zo štyri statusy, pochatuje so štvornohým kamarátom a zistí, či akceptuje jeho žiadosť o priateľstvo, alebo nie.
Keď som v obchode uvidela figurínu, na ktorej boli široké jeansy, začala som sa smiať. Vybavili sa mi moje rifle z 90-tych rokov. Práve ma držalo obdobie návratu 60s a vyšila som si na ne kvietky. Boli tmavomodré, originálne a moje.
Britská architektka irackého pôvodu bola prvou ženou, ktorá za svoju prácu dostala najprestížnejšie svetové ocenenie pre architektov – Pritzkerovu cenu v roku 2004.
Aj keď nás zničí únava, aj keď nás zaskočia zlé veci, choroby, aj keď zlyháme, aj keď máme pocit, že sa už nič nemôže obrátiť na dobré, vždy príde nová jar. Vždy sa môžeme vnútorne znovuzrodiť, stať sa novým človekom.
