Podarilo sa jej neuveriteľné, keďže žena s jej postihnutím bola v 19. storočí už dopredu odpísaná. Napriek osudu sa Nemka Margaret Steiffová nevzdala a stvorila hračkárske impérium, ktoré existuje dodnes. Nenápadná krajčírka na invalidnom vozíku stvorila prvé plyšové hračky. Medzi nimi aj legendárneho medvedíka.
Prvá dáma českej justície, ale aj bojovníčka s veternými mlynmi. Tak verejnosť poznala skvelú právničku a neskoršiu političku Dagmar Burešovú. Preslávil ju jej zrejme najnáročnejší prípad, keď zastupovala mamu upáleného študenta Jana Palacha. Mala to vopred prehraté, no ani tak sa nevzdávala.
Podceňovali ich, dokonca sa im smiali. Kto to kedy videl, aby Cholitas liezli po kopcoch? Partiu odvážnych aymarských žien však podobné reči neodradili a stali sa hrdinkami. Najvyššie štíty Ánd zdolávajú v tradičných sukniach.
Nespútaná bohémka, ktorej vášňou boli knihy. Pre jej súčasníkov bola Hana Gregorová niečo výstredné až poburujúce. Viac než po teplej večeri pre manžela, totiž bažila po literatúre. Mala šťastie, vydala sa za muža, ktorý jej to do istej miery toleroval. Nebol ním nik iný ako spisovateľ Jozef Gregor Tajovský.
Išla proti prúdu svojej doby. V 19. storočí bolo nemysliteľné, aby sa cnostná deva postavila na javisko, ona tak spravila. Anička Jurkovičová, neskôr Hurbanová, ukázala svojim súčasníčkam, že žena nie je príťažou v boji za slobodu, práve naopak.
Jej úspech bol ako lavína a Julia sa stala fenoménom. Kým vtedajšie ženy robili servis svojim manželom, u Childovcov to bolo úplne naopak. Paul nechal prácu a stal sa jej manažérom. Navrhol jej špeciálnu kuchynskú linku, ktorá bola prispôsobená jej výške, fotografoval, dohadoval schôdzky, umýval riady.
Príbehy na dobrú noc pre rebelky 2 od vydavateľstva Albatros media sú pokračovanie veľmi úspešnej jednotky. Opäť môžete svojím dcéram dopriať veľkú dávku sebavedomia v podobe príbehov úspešných žien, ktoré dokázali veľké veci.
V roku 1910 založili samostatnú účastinársku (akciovú) spoločnosť Lipa pod hlavičkou spolku Živena, ktorú Elena Maróthy-Šoltésová v tom čase viedla.
Prežila Terezín a Osvienčim, jedného manžela jej popravili, druhý spáchal samovraždu, rodinu jej vyvraždili nacisti. Pocit vnútornej slobody zažila v okamihu, keď sa ako presvedčená komunistka postavila proti vlastnej strane a verejne žiadala odchod sovietskych vojsk z nášho územia.
Britské sestry Daisy a Violet Hiltonové prežili dramatický život bez lásky, po ktorej tak túžili. Mama sa ich vzdala hneď po narodení. Zomreli spolu. Prvá bola Daisy, druhá Violet, ktorá bola najmenej dva dni pripútaná k sestrinej mŕtvole.
