V snahe dosiahnuť dokonalosť športovca žila Romana Kiapešová roky v cykloch hladovania a prejedania, nespokojnosti a vnútornej kritiky. Výsledkom bola strata energie, znížený výkon, zranenia, výkyvy nálad, strata menštruačného cyklu a postupne aj porucha príjmu potravy. Dnes pomáha mladým ženám, aby nerobili rovnaké chyby ako ona. Tie staršie – ktoré prechádzajú perimenopauzou či menopauzou, trénuje a pomáha hľadať spôsob, ako sa o seba postarať novým, udržateľným spôsobom.

Kde si začínala s hokejom?

“Už ako deväťročné dievča som si obula korčule a začala hrávať hokej – medzi chlapcami, v mojom rodnom Liptovskom Mikuláši. Nebolo to ľahké. Ako jediné dievča v kabíne som si svoje miesto musela vybojovať – nielen výkonom, ale aj vytrvalosťou, odhodlaním a vierou, že môžem byť rovnako dobrá. Možno aj lepšia.”

Aká bola tvoja hokejová kariéra?

“Moje začiatky boli v mojom rodnom Liptovskom Mikuláši, kde som hrávala s chlapcami.  Podarilo sa mi hrať ešte 1. ligu dorastu v Dolnom Kubíne, kde som aj kombinovane štartovala za ženy. Konkrétne za Spišskú Novú Ves a Poprad, počas ktorých som sa stala niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska. Ako som išla na vysokú školu, presunula som sa do Bratislavy, kde som pôsobila v centralizovanej príprave pre reprezentáciu žien v tíme HC ŠKP Bratislava. Snažila som sa skombinovať hokej so štúdiom, čo sa mi úspešne podarilo. Od svojich 14 rokov som bola aj súčasťou reprezentácie Slovenska či už v mládežníckej alebo ženskej kategórií. Podarilo sa mi pôsobiť nejaký čas aj v zahraničí a to vo Švédsku a v Kanade.”

Na čo z toho rada spomínaš?

“Na kolektív, výhry, spoločné cesty autobusom, smiech v šatni aj na nervozitu pred zápasmi. Hokej mi dal priateľstvá, nespočetne veľa zážitkov a naučil ma disciplíne, vytrvalosti a tomu, že keď tvrdo a konzistentne na niečom pracujem, tak výsledok sa skôr či neskôr dostaví.”

Brankárka Romana Kiapešová na MS v hokeji 2018.  Foto - archív R.K.

 

Kto bol tvoj brankársky hokejový vzor?

“Švédska brankárska legenda Henrik Lundqvist. Obdivovala som ho za jeho štýl, ktorým chytal a tiež pre jeho rýchle reflexy a vzpriamený postoj v bránke.”

A čo tvoja cesta v reprezentácii Slovenska?

“Bola som súčasťou reprezentačného výberu dievčat do 18 rokov, ktoré hodnotím ako veľmi pe

kné obdobie. Boli sme super kolektív, podarili sa nám úspechy a neskôr som bola aj súčasťou ženskej reprezentácie Slovenska, čo bola pre mňa obrovská česť a zážitok."

Sú veci, na ktoré nespomínaš až tak rada?

“Ako mladá športovkyňa som si neustále kládla otázku: Som dosť dobrá? Vyzerám ako športovkyňa? Očakávalo sa, že budem štíhla, vyrysovaná, plná energie. No ja som bola od malička skôr „pri sebe“ a neustále som sa snažila zapadnúť do nejakej predstavy ideálnej postavy športovca. V snahe dosiahnuť „dokonalosť“ som sa začala zahrávať s výživou. Športová výživa vtedy ešte nebol pojem a tak som čerpala informácie zo ženských časopisov, odopierala si jedlo, vyhýbala sa sacharidom, jedla málo… a trénovala stále rovnako tvrdo.

Výsledok? Strata energie, znížený výkon, zranenia, výkyvy nálad, strata menštruačného cyklu a postupne aj porucha príjmu potravy. Roky som žila v cykloch hladovania a prejedania, nespokojnosti a vnútornej kritiky. Vtedy som si ešte neuvedomovala, čo všetko si tým spôsobujem – fyzicky aj mentálne. A už vôbec nie, aký vplyv to má na ženský cyklus, športový výkon a zdravie.

S hrdosťou som obliekala národný dres, hrala na majstrovstvách sveta, žila som naplno svoj sen. Popritom som stihla vyštudovať právo a hrávala som aj v zahraničí. No športový život nie je len o víťazstvách a radosti – sprevádzajú ho aj pády a bolesti. Pre mňa to boli najmä opakované zranenia kolena. Päť operácií, nekonečné rehabilitácie… A napokon aj rozhodnutie ukončiť kariéru. Dnes viem, že aj táto cesta mala svoj význam. Pretože práve vďaka nej dnes viem, ako veľmi potrebujeme ako ženy rozumieť svojmu telu. Rozumieť cyklu, hormónom, výžive, tréningu – a najmä tomu, že nie sme „malí muži“. Sme cyklické, komplexné, silné a zároveň citlivé bytosti, ktoré potrebujú iný prístup ako ten, ktorý sa roky učil ako univerzálny.”

Tomu sa aj aktuálne venuješ…

“Venujem sa ženám a poskytujem holistický prístup k zdraviu, zahŕňajúci stravu, pohyb a celkovo úpravu životného štýlu. Špecializujem sa na aktívne ženy. Mojím cieľom je im ukázať cestu ako pochopiť svoje telo, to čím sme jedinečné a odlišné od mužov a využiť ženskú fyziológiu vo svoj prospech. Pomáham aj aktívnym ženám, ktoré prechádzajú obdobím menopauzy z hľadiska úpravy životosprávy a teda výživy a pohybovej aktivity.”

Vyštudovala si však právo, prečo?

“Vždy som mala veľmi blízko k vnímaniu ľudského tela. Aj keď som rozmýšľala po maturite nad štúdiom FTVŠ nakoniec vyhralo právo, keďže môj otec je advokát. Vtedy som ešte nerozmýšľala, čo by ma bavilo robiť, žila som len pre hokej. Avšak po bakalárskom ročníku znova sa vo mne otvorila otázka, že by som chcela mať bližšie k športu. Tak som vyskúšala FTVŠ na semester, no očakávala som viac a tak som si dokončila právo, zoštátnicovala a zamestnala sa vo firme ako junior právnik. Po dvoch rokoch som pochopila, že toto nie ej pre mňa a doškolila som sa vo výžive a tréningu a dnes sa venujem už len tomu.”

Kedy nastal prerod právničky na kondičnú trénerku?

“Bolo to postupné – už počas štúdia som stále inklinovala k výžive a tréningu. Po ukončení právnického štúdia som si spravila medzinárodnú kvalifikáciu výživovej poradkyne a osobnej trénerky. Tým, že sama som si prechádzala rôznymi problémami, tak som sa snažila pomôcť sama sebe, vzdelávala som sa a cítila som, že chcem pomáhať ženám cítiť sa dobre vo vlastnom tele, aby pochopili a prijali sa a využili svoj potenciál naplno.”

Osobná trénerka Romana Kiapešová. Foto - FB

Športuješ ešte?

“Hokej už nehrávam a keďže som po 5 operáciách s ľavým kolenom, tak som veľmi opatrná aj v tom, aký šport vykonávam. Momentálne mi veľmi učaroval cestný bicykel, takže väčšinu svojho voľného času trávim práve na ňom. Je to pre mňa prostriedok ako dokážem vypnúť hlavu a sústrediť sa len na seba a prírodu. Okrem toho robím pravidelne silový tréning, plávam, v zime sa venujem skialpinizmu.”

Odporučila by si dievčatám začať s hokejom?

“Určite by som dievčatám odporučila dať hokeju šancu – je to dynamický, zábavný a zároveň veľmi rozvíjajúci šport. Okrem toho, že sa v ňom fyzicky vybláznia a naučia sa koordinácii, rýchlosti a sile, je tu aj obrovská pridaná hodnota v podobe kolektívu. V hokejovej kabíne vznikajú priateľstvá na celý život a tímová atmosféra ťa naučí spolupráci, rešpektu, aj tomu, ako zvládať výhry a prehry. Hokej ti dá skúsenosti, ktoré využiješ v každej oblasti života – naučí ťa vytrvalosti, disciplíne, zvládaniu tlaku aj zodpovednosti za seba a tím.

Navyše, pre šikovné hráčky sa otvárajú skvelé možnosti študovať a hrať v zahraničí – napríklad na univerzitách v USA alebo Kanade, kde je ženský hokej veľmi populárny a kvalitne podporovaný. Šport môže byť vstupenkou k vzdelaniu, cestovaniu aj poznaniu sveta. Je to krásny šport, v ktorom sa dievčatá môžu cítiť silné, sebavedomé a rešpektované a to je niečo, čo im ostane navždy.”

Majsterky Slovenska 2018.  Foto - archív R.K.