Ráno po oslave, ešte s takým tým miernym šumením v ušiach, som si sadla na gauč a začala rozbaľovať darčeky. Well, už tam to začalo tak divne. Sadla som si, pred seba rozprestrela saténovú bundičku, nech máme pekné pozadie na fotkách a vtedy som sa pristihla, že ja vlastne už asi 10 minút pozerám na tú tašku narvanú darčekmi a nechce sa mi ich rozbaľovať...

Teším sa z toho, že som mala perfektnú oslavu a ako by som cítila, že keď tie papiere roztrhám a odbalím všetky darčeky, bude už po všetkom... prídu bežné dni a ja už nebudem oslávenkyňa. Ale všetkým tým krabičkám a mašličkám sa zas nedalo úplne dlho odolávať.

Pekne pomaličky som si porozkladala všetky darčeky a už som videla, ako svoju bežnú striebornú šperkovú výbavu občas prehodím za zlatú a už som hľadala príležitosť, kedy si dám nové diamantové náušnice...bože, to bude musieť byť niečo extra...aby som sa blysla....a potom mi napadlo, že presne s týmto pocitom som odkladala do šatníka kopec spodnej bielizne, ktorá je na špeciálnu príležitosť, niekoľko hodvábnych pyžám, až tak extra, že som ich už 6 mesiacov nevytiahla, pár extravagantných šiat, ktoré čakajú na svoju premiéru a teraz k nim chcem priložiť zlaté náušnice a čakať...

Na čo vlastne čakáme? Každý určite aspoň raz čítal nejakú variáciu srdcervúceho príbehu muža, ktorý po smrti svojej ženy našiel plné šuplíky takýchto pokladov na neskôr...a všetci sme si to prečítali a nič z toho.

Máme 21. storočie, pravidlá módy ešte nikdy predtým neboli tak zhovievavé ako dnes, čo treba ešte urobiť, aby sme sa zbavili toho škrečkovania a odkladania pekných vecí v strachu, že by sme ich mohli zničiť, poškodiť. Či sú to extravagantné šaty, sexy spodná bielizeň,  hodvábny župan, na ktorom je vidno každú kvapku vody, alebo taniere s cibuľkami po babičke.

Vyberme zo skríň krištáľové poháre a pripime si z nich. Urobme si slávnostný sľub, že budeme spávať v hodvábe, keď už ho máme v šuplíku, oblečme si občas extravagantné šaty len tak do roboty. To som raz urobila, lebo ma vytáčalo, že mi stále visia s visačkou na vešiaku a musím vám povedať, nikto mi nepovedal, že vyzerám neprístojne a mám sa ísť prezliecť...a to ja som priekopník provokačného obliekania.

Ale toto prebehlo úplne v poriadku. Dve dámy u mňa v práci sa ma spýtali, či niekam mierim po práci, ale keď som priznala farbu, že ma len štve, že sú také pekné a vyzerám v nich jak bohyňa, tak prečo majú byť na vešiaku? Dobre, baby boli nejaké cudzinky, ale zatlieskali a povedali, že to budú robiť tiež....je nezmysel odkladať krásne veci, ktoré nám život doprial, na špeciálnu príležitosť!

Aká vlastne má byť tá špeci príležitosť? Už sme všetci zažili na vlastnej koži, že všetko sa môže zmeniť z hodiny na hodinu a môžeme byť pár mesiacov zavretí v teplákoch, tak načo ešte čakáme? Milujete striebro aj zlato a neviete sa rozhodnúť? Dajte si oboje! Nakombinujte, skúšajte, nájdite svoj vlastný štýl….aby ste sa vy cítili dobre a aby ste mali pocit, že vás to skrášľuje.

Spite v tých predražených hodvábnych alebo saténových pyžamách, ktoré všetky máme, odložené v zásuvke...špeci...Nosme tú sexy bielizeň pod šaty, každý deň. Načo ho odkladať len pre „návštevu“, aj tak ho ocení tak na 5 minút a potom len tŕpneme, aby ho tými paprčami neroztrhal...

Zaviňme sa po sprche, alebo kúpeli do našich najlepších uterákov a potom na seba hoďme náš najlepší župan, začnime viac hýčkať samé seba...ruku na srdce, väčšinu tých vecí sme si aj tak kúpili, aby sme ohúrili niekoho iného, tak ohurujme samé seba! Bojíme sa hýčkať a milovať samé seba, lebo by nás mohli označovať za márnivé a provokatívne...nikto z tých ľudí, ktorých názoru sa bojíme, za nás nezaplatí šeky, nešli by ste si k tomu človeku po radu, tak prečo vás má trápiť, čo si o vás pomyslia?

Hýčkajme sa, milujme sa, užívajme si všetko, čo sme si svojou vlastnou robotou zabezpečili a keď sa kolegyňa, alebo suseda bude pozastavovať nad tým, ako sa to predvádzame, ponúknime sa, že jej pomôžete s výberom niečoho podobného pre ňu...a ja sa už neviem dočkať, kedy začnem nosiť moje nové diamantové náušnice