„Aj dnes budeme musieť utekať? Aj zajtra na nás zaútočí terorista?“ pýtali sa deti svojich rodičov po piatkovom útoku v Tunisku. Toto pred televíznou kamerou popisoval istý Poliak, ktorý v v letovisku pri meste Súsa trávi dovolenku. On a približne sto iných Poliakov sa nachádzajú v blízkosti pláže a hotela, kde sa odohrala tragédia. A budú tam do štvrtka, pretože cestovka svojím zákazníkom skôr nevie zabezpečiť návrat domov. Opisoval, ako sa všetci boja ísť na pláž a sedia pri bazéne. Sedia ticho. Nič ich nebaví. Čakajú. Čakajú na záchranu.

Pripomína mi to scénu z poľského filmu z roku 1968 Všetko na predaj (Wszystko na sprzedaż), ktorý režíroval Andrzej Wajda. Nebudem popisovať celý film, len scénu, ktorá mi veľmi utkvela v pamäti. Mladí ľudia si v noci zmyslia, že pôjdu na kolotoč. Nasadnú na sedačky a jedna osoba zostane dolu, aby stroj spustila. Istý čas sa všetci zabávajú: vykrikujú, smejú sa. Lenže v istom momente zistia, že osoba, ktorá stroj zapla, zmizla.

Nemá kto zastaviť kolotoč. Ešte chvíľu tomu nemôžu uveriť, ešte volajú, prosia, možno sa vráti. Potom to vzdajú. Sedia ticho. Len sa točia. Čakajú. Čakajú na záchranu.

Musí to byť hrozné byť svedkom útoku šialenca. Veľmi smutný musí byť aj pohľad na dovolenkárov, ako nešťastní sedia v krásnej prírode. V blízkosti tyrkysového mora, piesočnatej pláže, v horúčavách. Smutný pohľad ponúkal aj spomínaný Wajdov film. Čakanie na záchrancu sa, v jednom aj v druhom prípade, neuveriteľne predlžuje.

Lenže záchrana našťastie príde. Niekto vypne gombík a zastaví kolotoč. A turisti sa budú môcť vrátiť domov. Do bezpečia. Dá sa úplne zastaviť kolotoč, aby odtiaľ mohli zoskočiť aj tí nevinní domorodci z Afriky? Aj oni chcú žiť v bezpečí. Oni už nečakajú až niekto kolotoč zastaví, skáču z toho kolotoča ešte počas jazdy. Rátajú s tým, že im – utečencom niekto pomôže.

 

Prečítajte si aj Keď sú argumentom kamene

 

Ženy v meste

 

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.