Po viac ako desaťročí opäť začínam chodiť na tlačové konferencie. Niečo sa zmenilo, niektoré tváre sú neznáme, zato témy chrípok na začiatku jesene a opaľovania pred letom sú stále aktuálne. Na tlačových konferenciách mám rada luxus približne dvojhodinového relaxu – pohodlne sa usadím, dám si kávu a potom už len počúvam príjemnú moderátorku, sympaťáka lekára či príbehy so šťastným koncom.

Dve hodiny sa môžem naplno sústrediť na slová niekoho iného, nemusím skladať žiadne vlastné vety, pátrať po informáciách, telefonovať; všetko dostanem vkusne a zaujímavo naservírované. No áno, na konci toho všetkého ma čaká práca, veď tlačová konferencia je na to, aby sa informácie cez novinárov dostali na verejnosť, ale na to vtedy nemyslím. Kým môžem sedieť a vnímať veci okolo, a to výhradne ako poslucháč, užívam si to.

Pred týždňom v mojej mailovej schránke zakotvila ďalšia pozvánka na tlačovku. A prvýkrát som zaváhala, či tam vôbec pôjdem. Pretože naživo počúvať o nevyliečiteľnej chorobe, akou je idiopatická pľúcna fibróza a ešte sa deptať autentickými príbehmi reálnych ľudí, na to nemáte chuť, keď svieti slnko a vracia sa babie leto. Napokon som tam však predsa išla.

A bol to zážitok – skvelí lekári-špecialisti, ktorí dokázali zrozumiteľne vravieť o odborných záležitostiach. K tomu rozprávanie mladej ženy a dvoch starších mužov, ktorí vôbec nepôsobili ako pacienti a už vôbec nie ako pacienti s diagnózou IPF. A na záver psychoterapeutka. Rázna, profesionálna, s pevným, sýtym hlasom, a predsa nesmierne ľudská, keď uprostred rozprávania odrazu náhle zmĺkla, pretože ju premohli emócie. Neviem, ako to prežívali ostatní v sále, ale ja som na záver mala chuť vstať a tlieskať. Na tlačovej konferencii! Standing ovation! Ako prejav radosti nad spolupatričnosťou, ktorú som vnímala. Ako prejav hlbokej úcty k trom ľuďom, ktorí rozprávali vlastné príbehy o tom, ako sa žije s IPF. Nie bojuje, ale ŽIJE.

Je to jasné, tento rok začínam vianocovať skôr. A ospravedlňujem sa všetkým za nadpis, ktorým otravujem skôr ako obchodné reťazce. Viem, že ma pochopíte.                        

 

Prečítajte si aj Zoznamy súdruha Žinčicu