Človek vraj strávi v priemere desať minút denne tým, že niečo hľadá. Peňaženku, mobil, auto na parkovisku, deti po krúžkoch. Za rok sa nám takto nazbiera 60 hodín pobehovania a hľadania, čiže raz v roku tejto nezáživnej činnosti venujeme viac ako víkend.
Moja rodina je v tom určite lepšia ako je priemer. Vyrastala som v domácnosti, kde mama hľadala kľúče a peňaženku neustále. Občas ju našla v inej igelitke v kuchyni, občas v potravinách pod domom. Ja zvyknem hľadať mobil a auto na parkovisku. Počet stratených dáždnikov, ktorými značkujem kaviarne som už rátať prestala. Môj manžel hľadal naposledy tašku s dokladmi a peňaženkou. Našiel ju na druhý deň na tenisových kurtoch, za čo sme dali obyvateľom Petržalky neoficiálnu cenu slušnosti. Moje dcéry občas stratia pojem o čase, ale to im niekedy aj závidí.
Keď som ten prieskum čítala, rozmýšľala som, či máme zrátané koľko minút, hodín, či dní strávime hľadaním samých seba. Koľkokrát denne, týždenne či mesačne stratíme kontrolu nad svojím životom.
Dánsky spisovateľ, filozof a teológ Soren Kierkegaard povedal, že najväčšie nebezpečenstvo zo všetkých je stratiť seba samého. A to sa tíško deje všade na svete. Žiadna iná strata neprebieha tak potichu: určite by ste si všimli, keby ste prišli o ruku, nohu, päť dolárov alebo o manželku, vysvetlil Kierkegaard.
Veci strácame, pretože niektoré úkony robíme automaticky a bez rozmýšľania. Zabudneme, kde sme zaparkovali auto, pretože už horúčkovito premýšľame, na čo nesmieme zabudnúť pri nákupe. Asi aj seba strácame, keď automaticky robíme veci, hoci nás už dávno nikam neposúvajú, nerobia nám radosť, nenapĺňajú nás alebo sa len nemenia. Obvykle trvá viac ako víkend, než si priznáme, že sme stratení a ešte dlhšie, než sa rozhodneme to zmeniť.
V záplave vecí, ktoré by sme mali robiť, sa dá stratiť ľahko. Stratiť sa dá aj medzi stovkou požiadaviek, aký by náš život mal byť, aby sa dobre vynímal na sociálnych sieťach alebo v debate pri rodinnej večeri či v kariérnom rebríčku.
Stratenú peňaženku či mobil vám možno nájde aj niekto iný, ale samých seba nájdete iba vy. Byť stratení nemusí byť márne, ak to znamená, že sa nájdeme v niečom lepšom. V lepšom vzťahu, v lepšej práci, v lepšom kruhu priateľov, v lepšej životnej situácii.
Dávajte si pozor na peňaženky, kľúče či mobily, ale hlavne na seba samých.
.
Prečítajte si aj Ako kotlebovci zneužili znásilnenie