Dala som sa na ďalší pokus o umelé oplodnenie. A rady sa začali hrnúť ako na bežiacom páse - musíš meditovať, cvičiť jógu, jesť veľa zeleniny, vizualizovať, ísť na homeopatiu, jesť ananásy... rady typu sprav toto alebo tamto, a určite otehotnieš.
Prichádzali izolovane, bez opýtania, často bez toho, že by dotyčná osoba brala do úvahy, čo potrebujem a spôsobom, že len táto jedna vec mi pomôže otehotnieť. Bez ohľadu na to, že každého telo, myseľ, duša, emócie, životné skúsenosti sú komplexné a že neexistuje len jedna pravda a len jedna vec, ktorá nám dokáže pomôcť. Rady môžu byť dobré, inšpirujúce, určite niektoré z nich nám pomôžu dostať nás bližšie k vytúženému cieľu, ale mali by zostať čím sú – radami.
Veľakrát som počúvala rady a skúšala som bezhlavo všetko možné. A potom mi to došlo, že robím veci zo strachu alebo preto, že som sa chcela zapáčiť, či som sa cítila previnilo. Nie preto, že verím, že mi pomôžu. Bojím sa, že ak nebudem počúvať iných, tak sa mi nepodarí otehotnieť a druhí ma budú za to posudzovať. Ak robíme niečo zo strachu, tak produkuje len ďaľší strach. A energia strachu nemôže pritiahnuť energiu hojnosti.
Pri tomto poslednom pokuse mi prišlo, že nepočúvam vlastnú múdrosť. Vymenila som počúvanie rád iných za v prvom rade preciťovanie seba, svojho tela, za otázky svojmu telu, či to tak chce alebo nie - za počúvanie seba. Viacej počúvam svoju intuíciu a verím jej. Vypočujem si rady iných a ak sa necítim s tým OK, alebo predstava robenia tej veci mi nerobí radosť, či skôr doženie strach, tak to nerobím.
Každý máme v sebe program, ktorý spracováva všetky informácie - fyzické, psychické, emočné, spirituálne a ako poradca nám napovie, čo máme robiť. Ak ma nejaká myšlienka nadchne, cítim prílev energie, nadšenia a radosti, tak do toho idem, lebo viem, že to je správne pre mňa. Ak pociťujem stiesnenosť a strach, lenivosť či vnútorné zábrany, tak do toho nejdem.
Mojím barometrom je radosť a strach a mojím mottom je robiť len to, čo ma baví a napĺňa radosťou.