Mala som Vianoce, keď som si myslela, že som šťastná.

Pamätám si na Vianoce, keď som si pripadala opustená  a osamelá, ako nikdy.  

Na Vianoce, ktoré som trávila v inej krajine, s ľuďmi iných národností a náboženstiev, ďaleko od domova.

Boli Vianoce, na ktoré by som najradšej zabudla.

Boli aj také, ktoré mám v srdci dodnes.

Mala som Vianoce so snubným prsteňom na ruke.

Aj také, pred ktorými som sa práve rozišla.

Pamätám si, ako som pred Vianocami sama zháňala vianočný stromček.

A potom na tie, ktoré som trávila s človekom, ktorý mi ho priniesol a ozdobil.  A zase odišiel.

Mala som Vianoce, keď som nepiekla a neupratovala. Nechcela som, aby boli.

Potom prišli také, keď som mala napečené pre regiment.

Boli Vianoce, pred ktorými som vôbec nemala peniaze. A boli aj také, ktoré ma zahrnuli množstvom darčekov.

Boli Vianoce, na ktoré som plakala.

Boli Vianoce, na ktoré som havarovala.

Aj Vianoce, keď som mala antibiotiká a antivirotiká.

Boli Vianoce, ktoré som po prvýkrát trávila bez rodičov, iba v láske a vo dvojici. Vlastne v trojici.

A boli aj Vianoce, keď som plakala ako blázon, pretože nás opustil ocko.

Na Vianociach je najkrajšie to, že sú vždy iné. A potom to, že vždy prídu. VŽDY. Aj keď ich odmietame.  

Hotelové Vianoce v Tatrách so synom som mala prvý raz.  A boli pre mňa lekciou toho, že aj keď bolo všetko tip-top, navarené, napečené, bezstarostné, upratané a dokonale naplánované, predsa mi niečo chýbalo. Prekážalo mi práve to, že bolo všetko tip- top. Prekážala mi tá dokonalosť.  

Chýbala mi „pripálenosť“ mojich koláčov, aj to, že mi niektoré v predvianočnom strese zhoria.  To, že dom nevonia šalátom a nezapácha vyprážanou rybou. A chýbali mi aj prekáračky s mojou sestrou, s ktorou sa zvykneme doberať vždy pri štedrovečernom stole.

Mali sme sa skvele, bola som s kamarátkou, ktorú mám rada ako sestru. Smiali sme sa, veľa sme si povedali a veľa sme boli aj len tak ticho.  Úžasné.  Každý deň nám personál upratoval izbu. Dokonalé.  Bolo dosť snehu, slnka a bola dokonca aj dúha.

No niekedy treba učebnicovú dokonalosť na to, aby ste si uvedomili čaro nedokonalosti.  Periem druhú práčku vecí a som rada, že sme už doma a že sme s rodinou už konečne boli.  A že som bola aj za ockom na cintoríne.

Dávam si reparát na Silvestra. Verím, že sa mi podarí urobiť dobrý šalát a aj pár koláčov, ktoré mi dajú pocítiť, že varenie a pečenie nikdy nebola moja silná stránka. 

Na konci roka si želám, aby boli tie ďalšie Vianoce také, aké bývali. So stresom, neuprataným bytom, nedokonalosťami a rodinnými láskyplnými prekáračkami pri stole.