Dúfala som, že povolebný stĺpček budem písať v trochu lepšom rozmare, ale konieckoncov, výsledky volieb majú pramalý vplyv na to, o čom dnes chcem hovoriť.

Ako žena a manažérka pracujúca v korporátnej exekutíve som bola strašne nadšená iniciatívou “krúžkujte ženy”. Krásny nápad, ktorý by sa dal označiť za revolučný, alebo prelomový, keby sa písal rok 1975.

Ženy v politike

V roku 2023, keď žijeme denno-denne bežné situácie, ktoré mávnutím ruky riešia ženské riaditeľky, chirurgičky, právničky či policajné vyšetrovateľky, by si jeden povedal, že je to zbytočné, ale budiš.

Mali sme premiérku, máme prezidentku a aj v poslednej, trochu nešťastnej vláde bolo pár schopných žien. Áno, mali sme tam aj také, ktoré si nevedeli zapamätať heslo do počítača, ale to bola už naozaj skôr výnimka…

Je pravda, že v parlamente sme mali ženy, niektoré sa radi kúpali v tatranských potokoch a niektoré sa vedeli pekne usmievať.

Niektoré za celé volebné obdobie neurobili ani jediný zmysluplný skutok, alebo vystúpenie a jedna… naopak, mala tých vystúpení až priveľa a vždy jej išlo iba o jedno. Komplikovať život iným ženám a vziať im právo rozhodovať o svojich telách.

Jeden by si povedal, že v 21.storočí, v spoločnosti, kde ženy reálne fungujú a dennodenne sa stretávajú so situáciami, ktoré sú rodovo podmienené, by túto šancu ženy zobrali do rúk a už ju nepustili.

Titulky po voľbách hlásali, že sa do parlamentu dostalo rekordné množstvo žien…33! Gratulujme si, malo to úspech, je to rekord. Problém ale je, že doteraz ich tam bolo 32…

Pozerám si mená tých žien v novom parlamente a vidím, že naše maternice ešte pár rokov budú vecou verejnou, ale aspoň tam už nebudú bývalé a budúce partnerky jedného velikána slovenskej politiky.

Žena ešte stále patrí do kychyne? 

Už pár týždňov som sledovala vlnu emócií, ktoré táto kampaň priniesla. Bohužiaľ, ako reakcie na všetko nové, na tomto našom malom slovenskom dvorčeku, aj tieto emócie neboli zďaleka pozitívne.

Nie raz som si vypočula, alebo prečítala, na čo sú takéto provokácie dobré, že žena nepatrí do politiky, ale do kuchyne. K hrncom, k deťom, starať sa o domácnosť s nevymýšlať kraviny. Čo je horšie, veľakrát to bolo z našich vlastných radov. Jedna pani to napísala do komentu pod môj predvolebný stĺpček.

Ženy by sa mali pekne vrátiť do kuchyne k hrncom….a dostala kopec páčikov, väčšinou od mužov…

A tak si hovorím, keď žena patrí do kuchyne, kam patrí muž? Pokúšala som sa vyloviť z pamäti nejaké staré porekadlo alebo riekanku, ktorá by mi na to pomohla rozlúsknuť. A potom na mňa vyskočilo jedno vtipné video a ja som všetko pochopila.

Milé moje kamošky, známe a neznáme, veci sa majú takto.

Keď ženy patria do kuchyne, muži patria do vojny!

Bolo to tak odkedy je svet svetom.

Čiže keď vám muž povie, že patríte k hrncom, pošlite ho strieľať inde!

Keď sa opýta, kedy ste naposledy niečo navarili, spýtajte sa ho, kedy si naposledy trúfol na skutočného nepriateľa!

Pošlite ho nejakého si nájsť, keď nemá…pošlite ho do iného boja!

A rovno mu poraďte, nech tam aj ostane…..ako vdova po papierovom hrdinovi budete mať možnosť na nový štart s niekým, kto si vás bude vážiť ako človeka a nie ako domáci spotrebič…