Dnes by som sa chcela porozprávať o nás. O ženách, aké sme, o svete, v ktorom žijeme a o okolnostiach, ktoré z času na čas otrasú naším vesmírom.

Zbožňujem byť ženou. Mám rada, keď som pekná a nebojím sa, že by moja ženskosť alebo emocionálna výbava akokoľvek ohrozovalo moju schopnosť logicky rozmýšľať a robiť rozhodnutia, na konci ktorých su peniaze v banke.

Nebojím sa byť ženou

Zbožňujem okolo seba vytvárať príjemnú atmosféru, chcem, aby sa ľudia, ktorí sú v mojej spoločnosti cítili príjemne a milujem ľudom lichotiť. Popravde, pohybujem sa v prostredí, kde je táto ľahká výstrednosť na mieste, ale v princípe sa to dá všade….keď človek chce.

Samozrejme, takouto ženou som dnes, mám 50, veľa vecí som zažila, našťastie ešte viac pochopila a dnes už viem, že krása alebo úspech jedného, či je to muž alebo žena, neznamená menej krásy alebo úspechu pre niekoho iného…

Všetci sa asi zhodneme na tom, že žijeme v mužskom svete. Ešte stále sa musíme snažiť trošku viac a sem-tam prekusnúť sexistické poznámky mužských kolegov.

Na svojej ceste som sa však párkrát stretla so ženami, ktoré boli oveľa zákernejšie ako mizogýnni chlapi.

Sú matky, ktoré zosmiešňujú svoje dcéry, od malička ich upozorňujú na všetky ich nedostatky. Sú kolegyne, ktoré sa na vás budú pozerať s vysloveným opovrhnutím za to, že ste šťastná a pripravujete sa na svoj veľký deň.

Sú lekárky, ktoré sa k vám budú správať ako k dobytku, “chcela si j*bať, tak teraz vydrž a tlač” je len úplný vrchol ľadovca. Raz som bola svedkom toho, ako moja nadriadená dostala správu o tehotenstve členky jej tímu. Rozčúlila sa, paradoxne nie tak na to, že je tehotná. Ju už dopredu nasralo, že sa bude chciet vrátiť po materskej, bude chcieť skrátený úväzok a ona jej ho bude musieť dať! A nebude to stíhať pri deťoch.

Tento meltdown mala pred mojimi očami 40+ ročná COO medzinárodnej korporácie. V 21. storočí.

Ženy, ktoré nenávidia ženy

Našťastie som už pochopila aj to. Existujú ženy, ktoré nenávidia ženy. Môže to byť zo strachu pred starnutím, zo závisti a zatrpknutosti, môžu mať pocit, že na to majú milión dôvodov, že, keď to dali vyžrať im, urobia to isté druhým ženám, ale sú len jak ten rasistický černoch v Djangovi. Prijal za svoje pravidlá sveta, v ktorom žil a chcel v tom byť najlepší, hoci proti svojim….a radšej sa nechal zabiť, než by priznal, že sa svet mení….

Existujú ženy, ktoré nenávidia ženy a existuje na to vo feministickom slovníku aj odborný výraz. Sú tu, žijeme s nimi, vyrastáme s nimi a pracujeme s nimi….bude ich stále menej. Pretože našťastie sú tu aj ženy, ktoré milujú iné ženy.

Pomáhame si navzájom, učíme sa jedna od druhej a snažíme sa urobiť ten svoj kúsok sveta čo najkrajším. A je nás stále viac a viac, sme úspešnejšie, viditeľnejšie a slobodnejšie ako kedykoľvek predtým.

Život bude mať každý iba taký, aký si ho urobi. Vždy, keď mi ublíži iná žena, spomeniem si na slová Madeleine Albright….”V pekle je špeciálne oddelenie, kde končia ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám!”

Kde asi končia tie suky, čo nám naschvál škodia?