|
Žiaci druhých stupňov základných škôl a stredoškoláci sa učia dištančne od konca októbra a celkovo v škole poriadne neboli od jari. Odborníci bijú na poplach a skloňujú desivé termíny ako stratená generácia, frustrácia, apatia, ba až depresia.
Nečudo, dospievajúci svojich kamarátov, spolužiakov a učiteľov vidia len cez obrazovku. Ôsmačke Eme dištančné vyučovanie nevyhovuje. „Online výučba je niečo strašné, pretože polovicu učiva nepostrehnem, keďže mi často seká aplikácia, ktorú používame. A taktiež oveľa častejšie zabúdam na úlohy, testy a niekedy aj na čas vyučovacej hodiny,“ hovorí pre Ženy v meste.
„Dištančné vyučovanie je pre veľa detí veľmi náročné. Hlavne mladšie deti nemajú ešte prirodzene kapacitu tráviť toľko času pred monitorom a vyťažiť z výučby toľko, koľko by sa dalo pri bežnom vyučovaní. Čím je dieťa mladšie, tým je pre neho zväčša oveľa ťažšie sústrediť sa, zorganizovať sa počas výučby,“ povedala pre Ženy v meste psychologička z bratislavského Alma centra pre zdravý vývin Dana Comas.
Podľa odborníkov je náročné udržať pozornosť dieťaťa, ktoré sa oveľa rýchlejšie unaví a tiež mu chýba interakcia – nevie sa opýtať učiteľa, keď niečomu nerozumie. Veľa vecí ostáva žiakom na samoštúdium. Experti preto upozorňujú aj na zhoršenie vzdelávacích výsledkov žiakov. Pri najčiernejších scenároch to môže to mať vplyv na ich budúce zárobky. Chýbajúce vedomosti už spomenuli vo svojich negatívnych prognózach aj ekonómovia Národnej banky Slovenska.
Deťom chýbajú rovesníci
Len nedávno uzrela svetlo sveta štúdia, ktorou psychológovia skúmali španielskych a talianskych študentov. Ukázalo sa, že žiaci v dôsledku koronakrízy dosahujú slabšie výsledky ako pred pandémiou, a to aj z dôvodu problémov spojených so sústredením sa. Iné výskumy naznačujú, že deti nestrácajú len motiváciu, ale aj záujem o vzdelávanie.
Oveľa horší dopad však dištančné vzdelávanie môže mať na samotnú psychiku a sociálne zručnosti mladých ľudí. „Kamaráti mi chýbajú až pekelne,“ hovorí Ema. Aj podľa odborníkov sú rovesnícke skupiny pre tínedžerov veľmi dôležité. Potrebujú totiž niekam patriť a veľmi im chýbajú interakcie, ktoré by mali počas bežného dňa v škole.
Dištančné vyučovanie má veľa negatív. Ilustračné foto - pexels
„Veľkou kapitolou je to, ako veľmi chýbajú deťom ich vrstovníci a sociálne vzťahy, to je vo veľa prípadoch ešte závažnejší problém ako výučba. V našej praxi vidíme nárast psychických problémov, ktorých zhoršenie súvisí s tým, že sú deti vytrhnuté zo svojho vrstovníckeho sociálneho prostredia,“ dopĺňa Dana Comas.
A aký má dlhodobé odlúčenie od rovesníkov vplyv na deti? V hre sú totiž pretrhané sociálne väzby a negatívne to vplýva aj na rozvoj ich individuálnych komunikačných zručností, prežívanie emócií a empatiu.
Prečítajte si
Deti a mladí ľudia strácajú návyky, ktoré boli inak ich bežnou rutinou. Skoré raňajky, cesta do školy, desiata, obedňajšia pauza a poobedná družina, či krúžky – to všetko šlo do úzadia. Celé dni za počítačom majú negatívny dopad aj na zdravie a deti majú oveľa menej pohybu na čerstvom vzduchu. Ten bol už aj pred pandémiou tzv. nedostatkovým tovarom.
Pozitíva dištančného vzdelávania
Na prvý pohľad by sa zdalo, že existujú len samé mínusy. Je aj niečo pozitívne na dištančnom vzdelávaní? Odborníci sa zhodujú, že vytrhnutie z triedy naučí deti väčšej samostatnosti. Musia si vo veľkej miere pomôcť sami. Dospelí dúfajú, že si ich potomkovia budú oveľa viac ceniť prácu učiteľov. Na ich výnimočnosť už prišli mnohí rodičia, ktorí boli nútení v domácom prostredí suplovať vyučujúcich.
Ďalším kladom môže byť užitočnejší spôsob využitia technológií. Teraz už počítače či tablety nie sú len prostriedkom na bezbrehú zábavu a hranie hier či sledovanie videí. Ďalšou výhodou môže byť väčšia flexibilita, ale aj viac kontaktu s rodinnými príslušníkmi.
A akú výhodu našla ôsmačka Ema? „Normálna výučba v škole mi veľmi chýba, ale zase tam je ranné vstávanie, vec, ktorú nenávidím najviac na svete,“ dodáva.
Podľa Dany Comas netreba zabúdať na deti, ktoré nemajú dostačujúce technické možnosti, deti z marginalizovaných skupín, s poruchami učenia a problémami so sústredením, ale i na deti, ktoré majú doma nepodporujúce a stresujúce prostredie. „Na tieto deti sú kladené extra nároky, ktoré komplikujú alebo môžu úplne znemožniť úspešné distančné vzdelávanie. Samozrejme, sú aj deti, ktoré si na dištančnú formu vzdelávania vedia zvyknúť a nerobí im výraznejší problém,“ povedala.
Ako dodáva, pre niektoré deti, ktoré nevychádzajú dobre v kolektíve alebo sú v rušnom prostredí triedy nesústredené, to môže byť i vítaná zmena na istú dobu. Rovnaký názor majú aj psychologičky Beáta Sedlačková, Bronislava Kundrátová a Ľubica Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).
Podľa nich izolácia môže krátkodobo dobre vplývať na introvertné a nesmelé deti. „Predlžovanie tohto stavu im môže dočasne vyhovovať, ale z pohľadu ich ďalšieho vývinu neumožní týmto deťom získavať tak potrebné komunikačné a sociálne kompetencie," povedali pre TASR.
Koronavírus a seniori
Tak, ako sociálne odlúčenie postihuje deti, rovnako ním trpí aj najstaršia generácia. Ide najmä o seniorov, ktorí žijú v domovoch sociálnych služieb. Tie ešte v marci zavreli svoje brány z obavy, aby sa ich klienti nenakazili. Patria totiž k najrizikovejším vekovým skupinám.
Seniori sú tak odlúčení od svojich príbuzných, nemôžu prijímať žiadne návštevy a mnohí sa cítia ako vo väzení. „Pre seniorov je teraz veľmi ťažká situácia, hlave pre tých, ktorí sú odkázaní na to, že ich program a sociálne vzťahy sú závislé od organizácie druhými. Nemožnosť osobného kontaktu môže vyvolávať a prehlbovať pocity smútku, osamelosti, beznádeje,“ hovorí psychologička Comas.
Odborníci sa zhodujú, že sociálna izolácia má veľký vplyv na zhoršenie nielen psychického, ale aj fyzického zdravia seniorov. Celkovo, samota na nich veľmi negatívne vplýva.
Niektorí seniori sa naučili pracovať s technológiami. Ilustračné foto - pexels
Aj preto Únia miest Slovenska požiadala úrady, aby aspoň počas vianočných sviatkov povolili návštevy v domovoch. Podmienkou budú prísne hygienické opatrenia. Úrad verejného zdravotníctva sľúbil, že sa touto požiadavkou bude zaoberať.
Odlúčenie od svojich príbuzných ťažko nesie aj klientka jedného z oravských zariadení sociálnych služieb Agneša. „Chýbajú nám najmä deti z rodiny. Snažíme sa však prispôsobiť nariadeniam vedenia. Von chodíme len, keď nás pustia. Umývame si ruky a dezinfikujú nám priestory,“ povedala pre Ženy v meste.
Ako potvrdila, o program dôchodcov sa starajú terapeuti, ktorí sú však veľmi snaživí a vymýšľajú im zaujímavé aktivity. Aj vďaka tomu môžu na chvíľu zabudnúť na ťažkosti a nemožnosť kontaktu s rodinou.
„U nás v zariadení sú však aj mladší klienti, ktorí boli zvyknutí chodiť sami medzi ľudí a teraz nemôžu. Tí to nesú oveľa ťažšie,“ dodáva seniorka.
Je niečo, čo sa dá pre týchto ľudí urobiť už teraz? Psychologička radí hľadať akékoľvek cesty na podporu seniorov a ich kontaktov s rodinou. „Telefonáty, videohovory či klasické listy sú síce neporovnateľné s osobným kontaktom, ale i to je aspoň nejaká cesta pomoci a spojenia s rodinou,“ uzatvára Comas.
