Ak máte potomkov, asi sa vám to stalo tiež. Zahľadela som sa na jednu z dcér a zrazu som videla samu seba v zmenšenej verzii. Nie vzhľadovo. Ak má dieťa číslo 2 niečo spraviť trebárs o 19:00 hod, nespraví to o 18:46, ani o 18:58. S úderom 19:00 sa púšťa do akcie. Všade príde niekoľko minút vopred, neznáša, ak mešká a nenávidí, ak ju nechávajú čakať. Celá ja!!!

Rýchlo som röntgenovým zrakom prebehla zvyšný dorast. Každá z nich disponuje niečím, čo sa do nich zažralo. Z nás.

Niežeby som stála s bičom nad svojimi deťmi a trestala ich za nedochvíľnosť. Oni len tak vidia, ako si ja na tom fičím, ako je to pre mňa z nejakého dôvodu veľmi dôležité a ako si na tom zakladám. A tak to vstrebali.

A mne vám, milé priateľky v boji, došlo, aké je po prdeli ťažké vychovať deti. A aké ľahké je niečo pokaziť. Jasná vec, asi ako vy, ani ja nerobím nič so zámerom našim deťom ubližovať. Stále konám najlepšie ako viem. Došlo mi, že všetko, čo deťom prirodzene podsúvam, sú jednoducho pravidlá, domnienky, hodnoty a rôzne iné vnútorné imperiály, ktoré sa na mňa nabalili rokmi.

Rodíme sa predsa čistučké ako studničky. Jediný bezpečný kontakt so svetom sú naši rodičia. Okruh ľudí, ktorí nám vstupujú do života, sa postupne zväčšuje, a my ako špongie nasávame, kto nám čo ponúkne. Dieťa nemá bohvie ako vyvinuté kritické myslenie. Dieťa podľa  mňa verí, že to, čo mu vraví dospelý, je jednoducho pravda, to platí, to je tak.

Samu seba si predstavujem ako stavbu z kociek lega. Od mala na mňa niekto priliepa kocočky pravidiel a foriem prijateľného správania – smie sa len toto, vtedy a tak. Žiadne SitLikeAGirl, kolienka pekne k sebe (a to aj ako súčasť sexuálnej výchovy). Neskáč do reči, riad sa umýva hneď po jedle, v sobotu doobeda sa upratuje, pred sviatkami sa umývajú okná, na Vianoce je toľko druhov koláčov, korenie je v skrinke podľa abecedy, učiteľka má vždy pravdu,....poznáte, že?

Na mne vám je toľko kociek, že som hotový Tádž Mahal!!! A nepochybne aj na vás.

Postupne sa snažím identifikovať úplné nezmysly a vyšmariť kocky preč. Lebo robia ešte jednu vec. Predstavte si, že je vaše vnímanie nastavené ako filter v online shope. Nastavíte si tam veľkosť, druh oblečenia, farbu, materiál, značku a cenu. A včul si predstavte, že tieto parametre sú určené tými lego tehličkami, čo vám do vášho privátneho Tadž Mahalu cestou životom napichali iní.

Cez nami nastavený filter definovaný postojmi, domnienkami, predsudkami, pravidlami kukáme na iných. Keď cez filter neprejdú, ááámen. Lenže – na ľuďoch v našom okolí nemusí byť nič zlé. Len sú iní a nie sú v súlade s našou filtráciou. Ale nikde nie je napísané, že práve náš filter je nastavený správne.

Takže ono je pravda, že nám hejt prichádzajúci zvonka nepatrí. Vôbec nie je o nás. Je o tom, že človek, ktorý ho z rôznych dôvodov vypustil, má svojsky nastavenú filtráciu. Jemu tie kocky predsa tiež niekto do jeho pyramídky nasekal!

Prajem čisté hlavičky, jasnú myseľ, ľahkosť v duši a silu odkopať čo najviac škodlivých kocočiek.

Veď my tam pod tým všetkým musíme byť nesmierne krásne!