|
Keď koncom roka 2019 prišli prvé správy o šíriacom sa víruse v Číne, nik z nás ani nepredpokladal, že sa k nám dostane v takom rozsahu. Čínske mesto Wu-chan, v ktorom nákaza prepukla, začiatkom roka 2020 vyhlásilo prísny lockdown. V tom čase 11 miliónov jeho obyvateľov hľadalo útočisko v čítaní zápiskov jednej ženy. Spisovateľka Fang Fangová svoje myšlienky uverejňovala na sociálnej sieti Weibo, čo je čínsky ekvivalent Twitteru.
Poskytla tam svoj pohľad do mesta duchov, písala o tom, čo prežívala zavretá doma len so svojim staručkým psom, zaznamenávala to, čo videla a cítila a čomu čelila. Nechýbala u nej ani hnev a kritika kompetentných úradov za neskoré reakcie a nezvládnutie situácie.
„Keď čelíme katastrofe, je životne dôležité povedať svoj názor a dať radu,“ povedala v rozhovore pre britskú televíziu BBC začiatkom tohto roku, rok po tom ako uverejnila prvý záznam.
Zo začiatku za svoje postrehy dostávala len samé chvály. Referovali o nej aj miestne médiá, ktoré vyzdvihovali jej „živé rozprávanie, skutočné emócie a priamy štýl“. Nuž, Fangová nebola žiadny nováčik. Vo svojich 65-rokoch už mala za sebou úspešnú spisovateľskú kariéru. Fang Fangová je totiž len jej pseudonym, občianskym menom sa volá Wang Fangová a na svojom konte má niekoľko úspešných románov a prestížnu literárnu cenu Lu Xun, ktorú získala za svoju tvorbu v roku 2010.
Fang Fang - prenasledovanie a cenzúra
Všetko sa však otočilo, keď jej internetový denník prekročil hranice Číny. Ona dostala ponuku z USA na knižné vydanie zápiskov. Tie aj vyšli v americkom vydavateľstve ešte v lete minulého roku a sú dostupné aj u nás v českom preklade. Na celom svete si ich prečítalo už 110 miliónov ľudí. „Pre mojich 60 zápiskov, ktoré som napísala cez pandémiu, som teraz triedny nepriateľ,“ opísala dnešnú realitu.
V rodnej Číne dostala stopku. Vydavateľstvá odmietajú vydávať jej knihy, nevychádzajú ani jej články a dokonca stopli aj reedície jej starších prác. „Pre spisovateľku je to veľmi krutý trest,“ povedala
„Možno je to tým, že som vyjadrila viac sympatií obyčajným ľuďom, ako tlieskaniu vláde. Vláde som nelichotila, ani som ju nechválila, takže som vinná,“ pokračovala smutne.
Spisovateľka Fang Fangová. Foto - youtube.com/ttt
Denne dostáva desaťtisíce správ a dokonca aj hrozby. Hovoria o nej ako zradkyni, špiónke kolaborujúcej zo Západom a platenej americkou CIA. „Je pre mňa veľmi ťažké pochopiť ich nenávisť voči mne. Moje záznamy sú objektívne a mierne, “ poznamenala.
Každopádne, jej príbeh obletel svet a zaujal tak, že Fang Fangovú napríklad denník Financial Times alebo spomínaná BBC zaradili na zoznam žien, ktoré najviac ovplyvnili rok 2020.
Dokumentaristka, právnička aj feministka
Nie je však sama, kto pocítil silu nacionalistického tlaku a cenzúry. Svoje o tom vie aj iná Wu-chančanka. Dokumentaristka Ai Xiaomingová (67) tiež svoje pocity zaznamenávala vo verejnom denníku a pre svoju otvorenosť tiež zožala kritiku.
„Keď teraz prídu ľudia z iných miest do Wu-chanu, budú mať pocit, že sa tu nikdy nič nestalo. Mám pocit, že nevieme nič o mŕtvych, ani o pocitoch rodín. Čínske médiá o týchto problémoch informujú zriedka. Pre týchto ľudí nie je priestor na rozprávanie ich príbehov, “ povedala pre britský denník The Guardian.
Aktivistka Guo Jingová Foto - youtube.com/guojing
Ďalšou cenzurovanou bola 29-ročná Guo Jingová, ktorá na internete písala hlavne o zhoršujúcom sa postavení žien počas lockdownu. Písala o zvyšujúcom sa počte prípadov domáceho násilia a o realite čínskych žien, ktoré majú na pleciach väčšinu starostlivosti o domácnosť. Jej kritické príspevky tiež podliehajú masívnej cenzúre. „Myslím si, že na cenzúre je desivé to, že prináša autocenzúru a všetci sa navzájom cenzurujú," povedala pre Guardian.
Najhoršie však dopadla právnička a novinárka Čang Čanová, ktorú šanghajský súd odsúdil na štyri roky väzenia. Previnila sa svojimi otvorenými videopríspevkami na YouTube a Twitteri a podľa rozsudku tým robila hanbu a provokovala.
Prečo je to tak?
Prečo taká masívna antikampaň a prenasledovanie kritických hlasov? Čínsky režim si veľmi zakladá na svojom obraze v zahraničí. Útoky na aktivistky veľmi pripomínajú čínsku kultúrnu revolúciu v 60-70-tych rokoch minulého storočia, keď napríklad ľudia so vzťahmi na západe boli považovaní za triedneho nepriateľa.
„Politická korektnosť má takú prioritu, že keď sa nachádzame v kríze, považuje sa dokonca aj plač a smútok za hanbu krajiny,“ okomentovala to Fang Fangová pre Observer. Dnes tvrdí, že 76-dňový lockdown vo Wu-chane bol správnym rozhodnutím. No to, že Čína boj rýchlo zvládla ju nevyviňuje z celosvetovej pandémie. Aj preto v súčasnosti Svetová zdravotnícka organizácia vyslala do tohto mesta svoj tím odborníkov, aby to celé prešetrili. Zatiaľ však k žiadnym záverom nedospeli.
Podľa perzekvovanej spisovateľky sa z pandémie musí poučiť cely svet. „Je to ľudská ignorácia a arogancia, ktoré umožnili, aby sa vírus tak rýchlo rozšíril,“ uzatvára. Tvrdí, že trpezlivo čaká, kedy sa skončí hon na jej osobu a v jednom si je úplne istá – naďalej nemieni mlčať.
