Pred bratislavským hotelom Carlton je rušno. Prechádzajú sa tu krásne modelky, okolo nich pobehujú fotografi. Ešte sme ani nevkročili do najexkluzívnejšieho kasína na Slovensku a už sa ocitáme vo svete luxusu, aký poznáme  z filmov o Jamesovi Bondovi. Týmto nás prevedie Zuzana Zemanová, ktorá má na starosti VIP klientov Olympic Casino Slovakia.

Foto - Stano Stehlik

Dress kode

Ešte keď sa po telefóne s pani Zuzanou dohadujeme, pýtam sa, ako sa do kasína treba obliecť. Predstavy z bondoviek mi trošku naháňajú stres a neviem, čo na seba. „Pokojne sa môžete obliecť tak ako keby ste išli na biznis stretnutie,“ upokojuje ma. Neskôr sa dozviem, že v kasíne platí dress code, ktorý neurčuje, ako sa obliecť, ale čo si neobliecť. Mužom zakazuje prísť v tielku s odhalenými ramenami, v teplákoch, či v žabkách. Na základe tejto informácie usúdim, že je to skôr o slušnosti a nie o elegancii.

Pani Zuzana príde oblečená ako na biznis stretnutie. Je jednou z mála zamestnancov, ktorí uniformu v kasíne nosiť nemusia. Sama vyzerá ako hosť kasína. Zámerne, keďže jej úlohou je byť čo najbližšie ku klientom a zistiť, aké sú ich potreby. „Vlastne robím to, čo mám rada- rozprávam sa s ľuďmi,“ opisuje. Jej pozícia sa vola vzťahová manažérka. V kasíne si klienti môžu zbierať body. Ak je problém, ak sa hráčovi niečo nepozdáva, môže sa obrátiť na pani Zuzanu, aby stav skontrolovala. Tí najlepší klienti svoje body zbierajú na strieborné, zlaté, či diamantové karty.

Foto - Stano Stehlik

Pokrová dílerka

Pred tým ako do kasína vstúpime, sadneme si s pani Zuzanou do kaviarne, aby sme sa v pokoji mohli porozprávať. Kasíno je lákavý, pre veľa ľudí neznámy svet, a tak sa jej pýtam, ako sa k nemu dostala. Začínala na polovičný úväzok v kasíne Olympic ako pokrová dílerka, čiže tá, ktorá rozdáva karty na poker. O možnosti práce sa dozvedela na internete a poslala svoj životopis.

„Jediné, čo som vtedy vedela, bolo hrať poker, preto že sme hrávali s kamarátmi v krčme,“ zaspomína si na časy, keď vyrastala v Šamoríne. Na pohovore dopadla veľmi dobre a o dve hodiny neskôr jej zavolali, že je prijatá. Pred tým pracovala pre advokátsku kanceláriu a na starosti mala vymáhanie pohľadávok. Písal sa rok 2010 a pred Zuzanou sa otváral celkom nový svet. Vyskúšala si prácu v kasínach na zaoceánskych lodiach, s ktorými za tri a pol roka precestovala veľa krajín - bola na Aljaške, na Havaji, v Karibiku, Mexiku, Fidži či v Austrálii. Zažila veľké dobrodružstvá a zarobila peniaze. Ten svet ju vtiahol tak, že vysokú školu - sociálnu prácu, ktorú robila externe, nedokončila.

Foto - Stano Stehlik

Od bábätka k VIP klientom

Počas debaty sa opýtam, koľko máme času, než musí nastúpiť do kasína. Práca vzťahovej manažérky nie je limitovaná časovo: polovicu týždňa trávi v kancelárii, zvyšné dni sa s klientmi stretáva v kasínach. Tých má firma po celom Slovensku päť. Pani Zuzana sa práve dnes vrátila z Košíc, kde v kasíne služobne strávila časť noci. „Mojou úlohou je dozvedieť sa o klientoch čo najviac, kedy majú narodeniny, kam by chceli vycestovať a byť im nápomocná v plnení ich snov,“ popíše. Práve má radosť, že niekomu zohnala ako dar letenky a lístky na vysnívaný športový zápas do Kodane na MS v hokeji. To, čo zistí o klientoch si zapisuje do špeciálneho diáru, všetko by si totiž nezapamätala, keďže má na starosti okolo 400 zákazníkov. Oni všetci majú telefónne číslo na ňu a môžu sa jej ozvať kedykoľvek, aj v noci, aj keď dovolenkuje. Manžel si na jej životný štýl už zvykol.

„Vedel do čoho ide, aké mám zamestnanie,“ hovorí s úsmevom, a dodá, že dcérke, ktorá má rok a pol sa také veci nedajú vysvetliť. Pani Zuzana bola takmer rok na materskej, teraz, keď sa vrátila do práce, si povinnosti delia spolu s manželom. „Stáva sa, že sa pár dní nevidíme. Keď on ráno vstáva do práce, ja ešte spím, a keď ja sa vraciam z práce a on už spí,“ popíše. Dcérku do jaslí vodia na striedačku. Pýtam sa, kto jej číta večernú rozprávku. „Dosť často sa stáva, že práve vtedy utekám do práce a najviac to prežívam ja, vtedy si ale poviem, že to robím pre ňu,“ vysvetlí.

Foto - Stano Stehlik

Dvanásťhodinové zmeny

Pred tým, ako do kasína vojdeme, by som mala vedieť základné informácie, čo ma tam čaká, napríklad, aký je rozdiel medzi kasínom a herňou. „Krupiéri v herniach, čiže väčšinou v krčmách, kde stoja automaty, len otočia kľúčikom, vyberú a vyplatia tých, čo vyhrali a to je niečo iné ako krupier v kasíne, ktorý musí vedieť miešať karty, rátať a podobne,“ vysvetľuje. Dozvedám sa tiež, že pani Zuzana absolvovala krupiérsku školu. Vedenie firmy v nej od začiatku videlo potenciál a ponúklo jej možnosť, aby išla vyššie a okrem pokru mohla obsluhovať aj tých, čo hrajú ruletu, či black jack. „Cez deň som sa učila, ako dílovať, čiže miešať karty a večer som si to skúšala v reáli,“ popisuje svoje začiatky.

Pracovala tak, ako všetci krupiéri na 12 hodinové zmeny: od 6 ráno do 18 alebo od 18 do 6. „Čudovali by ste sa, koľkí prídu o 6 ráno do kasína!“ zareaguje Zuzana, keď zbadá prekvapenie na mojej tvári.

Foto - Stano Stehlik

Ponuka na zábavu a nádej

Ideme dolu po schodoch, lebo kasíno sa nachádza v pivnici, pod hotelom. „Pamätám sa akoby to bolo včera, kráčala som po tých schodoch, mala som na sebe bielu blúzku, čiernu sukňu, vchádzala som do dvojročného kasína a všetko tu dýchalo luxusom,“ zaspomína sa pani Zuzana na pracovný pohovor. Nikdy predtým v kasíne nebola a ani nevedela, ako chutí výhra. Ani teraz si to nemôže veľmi vyskúšať  - zamestnanec kasína to má na Slovensku zakázané. Keby si chcela zahrať, musí vycestovať do zahraničia. Urobila tak trikrát v živote, na posledy pred pár rokmi v Berlíne.

„Rozhodla som sa investovať sto eur a snažila som sa, aby moja zábava trvala čo najdlhšie,“ popíše s úsmevom. Podľa nej najzdravší prístup k hrám je vtedy, keď to človek berie ako zábavu. „Pre závislých na hazarde tu máme linku dôvery,“ poinformuje ma pani Zuzana. „My nepredávame žiaden produkt, my ponúkame zábavu a nádej,“ vysvetlí a tak uzavrie rozhovor o tých, ktorí by hazardu mohli prepadnuť.

Fotomodelky Európy

Keď sa ocitneme dolu v kasíne, zistím, prečo sme pred hotelom videli modelky. Práve sa tu začína súťaž Fotomodelka Európy, ktorá sem pritiahla veľa obdivovateľov krásy. Na recepcii nás víta obsluha. Tu sa registrujú noví klienti. Musia sa preukázať občianskym preukazom a sú odfotení. Potom dostanú kartu, ktorá je vstupným preukazom. Zatiaľ ten priestor vnímam ako obyčajný podnik, nič výnimočné. Aj ľudia, napriek tomu, že je piatok večer a koná sa tu prestížne podujatie, nie sú nijako výnimočne oblečení.

„Áno, je to podnik, v ktorom sa tiež konajú rôzne podujatia, ktoré má na starosti manažérka,“ vysvetľuje pani Zuzana a zaspomína si na vystúpenia rôznych hviezd, ktoré kasíno navštívili, ako Rytmus, či Dara Rollins. Dnes tu bude spievať Peter Nagy. Aj pani Zuzana organizuje dvakrát do roka podujatia pre VIP hostí, počas ktorých im odovzdáva darčeky.

Foto - Stano Stehlik

Finty v kasíne?

Za chrbátom moderátora, ktorý na improvizované pódium fotomodelky uvádza, zbadám sálu, v ktorej blikajú svetlá hracích automatov. Opýtam sa pani Zuzany, čo ju najviac lákalo k tejto práci: dobré peniaze, zvedavosť iného sveta? „Išla som sem aj trocha z recesie, lebo je to také nezvyčajné zamestnanie, pred tým som nepoznala nikoho, kto by to robil,“ odpovie úprimne. Pýtam sa, ako na to reagovali jej známi, či rodina. „Najviac ich zaujímalo, akí ľudia navštevujú kasína, či sú to mafiáni so zbraňami a aké peniaze sa tu točia,“ rozpráva s úsmevom a ešte hovorí aj o tých, ktorí si myslia, že krupiéri určite majú špeciálny gombík pod stolom, alebo magnet, či pedál na ovládanie rulety a vedia ovplyvniť výhru. „Keby som poznala finty, ako na to, bola by som už inde,“ dopovie ešte pani Zuzana a ubezpečuje ma, že kasína sú kontrolované štátom a krupiéri odvádzajú daňe aj z tringeltov.

O výške zárobkov krupiérov na Slovensku sa baviť nemôžeme, ale pani Zuzana mi prezradí, koľko sa zarába v kasínach na zaoceánskych lodiach -  je to od 1700 do 5000 dolárov, zvyšok sa dá zarobiť na tringeltoch.

Foto - Stano Stehlík

50 na 50

Ideme do sáli, kde sa hrá poker. Krupiéri tu zručne miešajú karty, pri stoloch sedia hráči. Rozmýšľam, ako krupier dokáže počas 12-hodinovej zmeny udržať pozornosť. „Každých 20 minút sa krupiéri striedajú a o tom, či menia stoly alebo idú na prestávku rozhoduje vedúci, ktorý ich neprestajne pozoruje,“ vysvetlí mi pani Zuzana a zaspomína si na svoje nočné, keď tu robila krupiérku ona. Pýtam sa na najviac adrenalínové hry. „Všetko závisí od toho, s akým prístupom príde klient: buď to je veľká silná hra o veľké peniaze, alebo opačne – klienti sa prídu len zabaviť a poviem vám, že práve vtedy je to najpríjemnejšie, keď sa vieme všetci smiať,“ skonštatuje. Skúšam sa ešte opýtať, či sa pani Zuzane podlomili kolená, keď zbadala, o aké peniaze sa pri jej stole hralo. Povie len, že zažila veľa hráčov, ktorí stavili veľké peniaze. Na otázku, či by aj ona také peniaze stavila, jednoznačne odpovie, že nie, lebo vie, že šanca vyhrať je 50 na 50.

Foto - Stano Stehlik

S kalkulačkou v hlave

Pozorujem zaujímavý svet ľudí, ktorí sedia pri stoloch a hrajú karty, ruletu, či black jack. „Hra sa začína vtedy, keď si klient vloží svoju modrú kartu do stroja, kde je čítačka a tá zaznamenáva jeho hru,“ popíše naša sprievodkyňa kasínom.

Pýtam sa, ako sa tu cítila na začiatku, keď obsluhovala klientov. „Bola som ako malé vyklepané kuriatko, lebo krupiér musí robiť všetko podľa pravidel: vyplácať stávky, má určené, ktorou rukou čo robiť, vždy nad krupiérom, okrem kamerového systému, je inšpektor, ktorý ho kontroluje,“ rozrozpráva sa a vysvetlí, že najviac ju stresovala predstava, že niečo zlé preráta a kalkulačkou si pomáhať nemohla, lebo tá je v kasíne zakázaná. Násobky treba vedieť rýchlo vyrátať z hlavy a keď to krupiér má už vyrátané, povie to číslo inšpektorovi. Keď sa tie čísla zhodujú, tak až po odsúhlasení inšpektorom môže krupiér pripraviť výplatu. S úsmevom sa pýtam, či ju doma niekto skúšal z násobilky. „Áno, priateľ, ale aj v tréningovej škole sme mali testy,“ popíše s úsmevom.

Foto - Stano Stehlik

Kôpky žetónov

Prechádzame sa kasínom. Priblížime sa k okienku, kde sa kupujú žetóny a vyplácajú výhry. Tu sa fotografovať nesmie. Pani Zuzana mi ukáže rôzne žetóny - každá farba znamená inú hodnotu. Biele sú najmenšie jednoeurové, tmavomodré majú najväčšiu hodnotu - 5 tisícovú.

V bratislavskom kasíne hrajú nielen Slováci, ale navštevujú ho aj hostia zo zahraničia. Najviac ich, samozrejme, je počas dovolenkového obdobia. Pani Zuzana mi nemôže povedať, z ktorých krajín sú a kto najviac míňa, no v hráčoch sa už trocha vyzná. Najviac skúsenosti získala, keď pracovala na zaoceánskych lodiach. Najväčšie tringelty dávali Američania, preto sa iba dobrí krupiéri dostávajú do Ameriky. „Oni za 20 dolárov výhry hneď dávali 5 dolárov prepitného,“ zaspomína si mladá žena.

Vo VIP salóniku

Pani Zuzana nás pozýva do VIP salóniku. Zrazu sa otvorí pred nami exkluzívnejší svet: kožené pohodlné sedačky, zlaté kľučky, fľaše s drahým alkoholom, samostatné WC a, samozrejme, stôl do hry. Naša sprievodkyňa pozve aj krupiérku - Lenku, aby sme sa na chvíľu mohli cítiť ako VIP hráči, no nás viac ako hra zaujíma práca týchto žien. Musia vedieť nielen dobré rátať, miešať karty, ale ovládajú aj cudzie jazyky. Krupiérky sú oblečené do krásnych rovnošiat, ktoré dostávajú od zamestnávateľa. Všetky modely sú navrhovane v Estónsku, odkiaľ pochádza investor sieti kasín. Modely sa každý rok menia, a tak si pani Lenka zaspomína na fialové, ružové, modré, červené šaty. „Mám ich v skrini minimálne osem, pretože tu pracujem už od roku 2009,“ informuje. Trošku so súcitom pozerám na ich lodičky na vysokých podpätkoch. „Áno, máme tu aj miestnosť, kde sa počas prestávky môžeme vyzuť, aby sme si oddýchli,“ vysvetlí krupiérka. Tá miestnosť je vyhradená len pre zamestnancov a tak nám popíše, ako vyzerá. Je tam televízor, kuchynka, mikrovlnka, kávovar, stôl, žehlička, práčka, dva veľké gauče. „Je dobre mať únik pred týmto svetom,“ skonštatuje pani Lenka.

Foto - Stano Stehlik

S ozbrojenou jednotkou

Ešte kým odídeme z VIP salóniku zisťujeme, či je pri nových zamestnancoch rozhodujúci vzhľad. „Áno, naše zamestnankyne musia byť upravené,“ informuje pani Zuzana a upresňuje, o čo konkrétne ide. Dámy musia byť namaľované, mať spravené nechty a vlasy tak upnuté, aby nepadali do tváre, lebo keď kamerový systém nevidí dobre na stôl kvôli padajúcim vlasom, je problém. A ako si vedia poradiť s nedisciplinovanými klientmi? Väčšinou ide o podgurážených hráčov, na ktorých môžu zavolať záchranku, ale k dispozícii majú aj špeciálny gombík, ktorým sa dá privolať ozbrojená jednotka. V kasíne sa to už párkrát stalo, naštastie nie našim dnešným spoločníčkam.

Foto - Stano Stehlik

Dôverná kamarátka

Odchádzame z VIP salóniku a vojdeme opäť na hlavnú, kde je zábava v plnom prúde. Pani Zuzana sa musí vzdialiť za svojimi VIP klientmi, s ktorými sa chce porozprávať. Je nám jasné, že sa to nebude diať za našej prítomnosti. My sa môžeme ponúknuť drinkom a tak mi napadne ešte sa jej opýtať, či je konzumácia alkoholu súčasťou jej práce. „Šoférujem, tak nepijem, ale ani najväčší hráči nepijú alkohol, adrenalín im zvyšuje samotná hra,“ vysvetlí.

Keď sa k nám po nejakom čase pani Zuzana vráti, pýtam sa, čo sa väčšinou snaží o klientoch dozvedieť. Najčastejšie funguje ako ich dôverná kamarátka, s ktorou sa podelia o novinky zo súkromia a tak pani Zuzana vie, komu sa narodil vnúčik, kto sa chystá na dovolenku, aké ma koníčky. „Nerozprávame sa o náboženstve ani o politike, to sú to dosť citlivé témy,“ vysvetlí.

Foto - Stano Stehlik

V dvoch rozlišných svetoch

Keď vychádzame z kasína, nechávame za sebou hlučnú miestnosť. Ľudia sa tu ešte zabávajú, čas tu nehrá žiadnu úlohu. Kasíno je otvorené nonstop. „Kasíno je otvorené, tak aj so mnou sa klienti môžu neprestajne kontaktovať, aj cez deň, aj v noci,“ hovorí pani Zuzana. Na jednej strane by sa dalo povedať – veľmi náročné, vyžaduje si to veľkú trpezlivosť, pozornosť, ústretovosť. „Tu som sa naučila neodsudzovať, ale komunikovať, lebo nikto nie je taký, ako sa zdá na prvý pohľad,“ zhodnotí.

No na druhej strane je to vďačná práca, lebo to ona je „tá dobrá“, ktorá nosí darčeky, plní sny klientov. Keď sa pýtam, či sa tu plnia tie jej, odpovedá, že určite považuje svoj kariérny rast za veľký úspech –na Slovensku je vlastne jedinou vzťahovou manažérkou pre Olympic kasína. O väčšom kariérnom raste ani nesníva, kdeže sa snaží zladiť pracovný život s tým rodinným, kde je stredobodom pozornosti jej malá dcérka Sára. Obdivujem to, lebo žiť v tak priepastne rozlišných svetoch a vedieť sa medzi nimi pohybovať je umenie, nie hazardná hra.

(Partnerom reportáží Ženy v nočnej službe je pramenitá voda Lucka)