Stretli sme sa na otvorení pracovného a koncentračného tábora v Seredi, jediného, ktorý sa na Slovensku zachoval. Bolo to 26. januára 2016 a Eva Mosnáková rozprávala návštevníkom iný príbeh, než bolo vidieť na historických fotografiách z barakov plných utrpenia. Eva Mosnáková sa totiž do tábora v Seredi nikdy nedostala.

Eva Mosnáková prežila vďaka odvahe ľudí

„Môj príbeh je iný. Vlastne som tu mala skončiť pred 72 rokmi, ale nestalo sa. Mala som vtedy 15 rokov a s rodičmi sme sa sedem mesiacov skrývali pri obci Močenok pred nacistami. Nikto nás však neudal, hoci nacista Zimmerman zvýšil odmenu z 5000 korún na desaťtisíc a veľmi nás chcel chytiť. Vďaka odvážnym a statočným ľuďom sa mu to nepodarilo,“ vysvetľovala Eva Mosnáková. Zomrela 29. novembra 2024 vo veku 95 rokov.

Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929, detstvo prežila v Handlovej. Jej otec bol židovský zverolekár, a ako hospodársky dôležitý žid, sa on i jeho rodina vyhli prvej vlne transportov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania však prestali platiť všetky výnimky a transport hrozil aj imy.

Počas druhej svetovej vojny posielali Židov na Slovensku do troch táborov – do Serede, Novákov a do Vyhní. Zo žiadneho iného miesta však nedeportovali toľko Židov ako zo Serede. Táborom ich prešlo 16-tisíc.

Eva Mosnáková sa mu vyhla vďaka odvahe a statočnosti mnohých ľudí. Spomína mladého muža, ktorý ich neudal, ani keď ho mučilo gestapo. Zaklamal, že rodinu odviezol do neďalekého Maďarska, úkryt neprezradil.

Prenasledovanie v časoch komunizmu

Jedného z tých, ktorí Eve a jej rodičom pomohli - Vlada Mosnára si po vojne vzala za manžela, keď sa vrátil z koncentračného tábora v Mauthausene. Zosobášili sa v roku 1947 a mali dvoch synov - Vladimíra a Fedora. Perzekúciám sa nevyhli ani v novom režime.

Manžela Vlada v roku 1954 obvinili a odsúdili za spreneveru vo vykonštruovanom procese. Na výkon trestu nastúpil do uránových baní v Jáchymove. Vrátil sa v máji 1955 po amnestii udelenej pri príležitosti 10. výročia ukončenia vojny, ale až o 15 rokov ho za nespravodlivé odsúdenie plne rehabilitovali.

V roku 1998 Komisia pamätného centra obetiam a hrdinom holokaustu Yad Vashem udelila záchrancom Evinej rodiny Henrichovi Konrádovi, Terke Konrádovej a Vladovi Mosnákovi titul Spravodlivý medzi národmi za pomoc židom nežidovskými občanmi v období holokaustu. Vlado sa už ocenenia nedožil.

Eva Mosnáková ako členka odboru Matice slovenskej na ministerstve poľnohospodárstva s kolegami podpísala protestnú petíciu proti vstupu okupačných vojsk do Československa v auguste 1968. Po prenasledovanej osobe nacistického režimu sa stala nežiadúcou aj počas toho komunistického.

Neustále sa venovala druhým. Viedla klub preživších holokaustu, cvičila s dôchodcami, stretávala sa s mladými ľuďmi a rozprávala im príbehy židov. Zapájala sa do iniciatív boja proti extrémizmu.

Ceny za odvahu a statočnosť

Za svoju činnosť dostala niekoľko významných ocenení. V roku 2017 jej prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd.

V roku 2020 dostala od veľvyslanectva USA na Slovensku cenu "Ochranca ľudských práv" za zdieľanie svojho životného príbehu a pomoc svojím spoluobčanom pri budovaní tolerantnejšej a inkluzívnejšej budúcnosti.

„Veľmi sa snažím presadzovať opačné vlastnosti ľudí než tie, ktoré sa stále viac šíria medzi nami - nenávisť, chamtivosť, klamstvo -, a to pomoc, pravdu a láskavosť. O týchto hodnotách hovorím medzi mládežou, občanmi aj v skupinách, v ktorých pôsobím. Veľmi ma teší, že som pri týchto aktivitách spoznala veľa výborných ľudí, ktorí sú na rovnakej strane barikády ako ja,“ povedala pre Pamäť národa.

Slovensko opustila odvážna žena Eva Mosnáková, ktorá bránila hodnoty demokracie a ľudské práva. Na sociálnej sieti to uviedol prezident Peter Pellegrini. Mosnákovú označil za príklad a inšpiráciu aj pre mladú generáciu.

"Odvážna žena, ktorá čelila nepriazni osudu osobnou statočnosťou a odvahou. Počas druhej svetovej vojny, keď ju prenasledovali nacisti, aj v minulých rokoch, keď hovorila o hrôzach holokaustu. Po celý život bránila hodnoty demokracie a ľudské práva," napísal Pellegrini.