Pri získavaní finančných prostriedkov na pomoc UNICEF sa často  stretávam s tým, že ľudia najradšej podporujú niečo konkrétne. Najobľúbenejšia je adopcia na diaľku. Adoptívni rodičia majú možnosť sledovať štúdium dieťaťa, prípadne dostávajú listy, či ručne robené darčeky od svojho dieťaťa.

Dnes už chápem, prečo UNICEF nerealizuje takúto formu pomoci. Napriek tomu sa rada podelím s rôznymi príbehmi z adopcie detí, ktoré som zažila ja.

Nemýľme si podporu s vlastníctvom

Shaki bola veľmi nadaná. Bývala v jednom z najnebezpečnejších slumov Nairobi, ale mala obrovskú túžbu študovať. S pomocou slovenských adoptívnych rodičov skončila strednú školu a snívala o vysokej. Chcela študovať žurnalistiku. Jeden semester stál vyše 1000 EUR, vrátane financií na obedy a dopravu. Školné sa každý rok navýšilo.

Našli sme štedrého človeka, ktorý bol ochotný štúdium hradiť. Po prvom roku začal mať pochybnosti. Najskôr jej navrhol, aby písala blogy. Potom sa mu zdalo, že by ich mala písať častejšie. Bolo ťažké vysvetliť, že Shaki nemá ani počítač, ani z čoho platiť internet. Pracovať mohla len v škole. Počítač som zohnala a doviezla. Ale peniaze na kredit a prístup k internetu aj tak nemala. Navyše jej ochorela mama, o ktorú sa starala. Bola vďačná za každú pomoc.

Phylis (vpravo) študuje na zdravotnej škole a raz z nej bude sestrička. Foto - autorka  

Pár dni pred začiatkom posledného školského sa ozval jej „adoptívny rodič“, že ju už nebude ďalej podporovať. Na sociálnej sieti videl jej fotku, na ktorej bola pekne moderne oblečená. Podľa neho išlo o drahé oblečenie a mal pocit, že podľa výzoru má peňazí dosť. Bola som u nich doma na návšteve veľakrát, a preto viem, v akých skromných podmienkach žijú.

Na posledný ročník jej štúdia som sa zložila ja a pár mojich kamarátov. Zaplatili sme aj pokutu za každý deň omeškanej platby. Alice sa obliekala pekne. Na celej škole boli iba dve dievčatá, ktoré vyrástli v slume. Oblečenie si kupovala na trhu, kam chodí náš „odpad“ z Európy. Za 1 euro si tam človek dokáže kúpiť krásne značkové veci. Ak chcela, aby sa z nej stala žurnalistka a aby sa jej spolužiaci nesmiali pre oblečenie, potrebovala sa obliekať slušne. Stala sa z nej inšpiratívna mladá žena a zriadila si blog.  

To naše dieťa nemusí byť to najšikovnejšie

Sedela som raz na „rodičovskom združení“ adoptívnych rodičov. Rozdávali sa listy od detí a vysvedčenia. Mnohí boli sklamaní, keď videli, že ich dieťa má zlé výsledky alebo nebodaj školu nedokončilo. Neuvedomovali si , že ide o veľmi jednoduché deti z chudobných rodín. Často nik v ich okolí alebo v rodine do školy nechodil vôbec.

Navyše, museli prekonávať veľa problémov. Bitky, násilie, zneužívanie, obťažovanie... Nesú si v sebe obrovské traumy. V škole majú problém sa sústrediť. Na vysokú školu to dotiahne málokto. Ani u nás nie je veľa vysokoškolských študentov, ktorí vyrástli v rómskej osade. Nemajú podmienky na štúdium, nemajú vzory, nemajú motiváciu a nesú si so sebou obrovské traumy alebo majú za sebou aj detské väzenie. 

Deti, ktoré robia zlé rozhodnutia

Dominik bol sirota. Nevedel odkiaľ pochádza. Našli ho a dostal sa do školy pre deti z ulice. Podľa farby jeho pokožky a kmeňových čŕt sa predpokladalo, že pochádzal zo Sudánu. Nemal nikoho. Jednému zo spolužiakov ho bolo ľúto a brával ho na prázdniny domov. Tiež chcel študovať. Tentokrát som s prosbou o pomoc oslovila svojho najlepšieho kamaráta. Stále namietal, že nevie, či to je dobrý nápad. Napriek tomu mu venoval 600 EUR.

 

 Na návšteve u Dominika v jeho zlom období.  Foto - autorka  

Dominik vedel, že mu štúdium veľmi nejde a tak si vybral iba obyčajný kurz, kde by sa mohol naučiť remeslu. Ibaže bol ľahko ovplyvniteľný a potreboval sa predvádzať. V slume sa snažil zapadnúť a tak sa dostal do skupiny feťákov. Môj kamarát sa vybral v tom čase so mnou do Kene. Stretli sme Dominika. Mal dredy a strašne zapáchal. Nevedel sa nám pozrieť ani do očí.

O pár dní skončil vo väzení, zjavne sa ocitol v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste. Väzenie s ním trošku pohlo. Vrátil sa do slumu a poprosil majiteľa dielne, aby kurz mohol dokončiť. Môj kamarát doteraz vtipkuje, že som ho nahovorila na zlú investíciu.

Aj tieto deti dozrievajú

Aj Phylis chcela študovať. Strednú školu skončila, ale vedela, že vysokú by nezvládla. Oslovil ju kurz, na ktorý natrafila a požiadala ma o pomoc. Po skončení kurzu bola šanca, že sa zamestná v niektorej zo spoločností predávajúcich letenky alebo ako letuška. Zo štúdia bola nadšená a pravidelne mi posielala fotky. Odrazu sa odmlčala. Viac ako rok som o nej nepočula nič. Nepýtala ani peniaze na pomoc.

Po vyše roku som od nej dostala správu. Chcela mi napísať už skôr, ale veľmi sa hanbila. Keď chodila do školy, pozvali ju na párty. Prvýkrát v živote sa opila a nechala sa zviesť jedným mladým mužom. Zostala tehotná. Čoraz viac si uvedomovala, aké to s nimi mala jej mama ťažké. Starala sa o 3 deti sama, po tom ako ich otec zomrel. Ale mama ju podporila a rozhodla sa dieťatko priviesť na svet.

Dcérka Phylis bude mať dva roky.  Foto - autorka   

Nemali peniaze na dobrú nemocnicu a podmienky, v ktorých rodila, boli otrasné. Tehotenstvo bolo rizikové a pri pôrode takmer umrela. Dnes je však hrdá na svoje dieťa. Napísala mi ako jej je strašne ľúto, že ma sklamala, aj všetkých naokolo.

Chcela by však pokračovať v štúdiu na zdravotnej škole. Chce pomáhať pri pôrodoch, aby dievčatá v Keni nemuseli prežiť taký strašný pôrod ako ona. Nechce, aby bola závislá od maminej pomoci, ale chce byť dobrým vzorom pre svoje dieťa a vedieť sa oň postarať.

Prečo je iná forma podpory lepšia?

Pravidelné mesačné prispievanie nie je prispievaním na jedno konkrétne dieťa, pomáhate takto mnohým deťom, ktoré práve v tej chvíli pomoc potrebujú, pomáhate pravidelne a dlhodobo, pretože práve takú pomoc tieto deti potrebujú. Vďaka pravidelnej podpore je možné napríklad zlepšiť vzdelávanie a možnosti mnohých detí na viacerých školách naraz.

Školy majú vlastný systém podpory detí, ako aj možnosti sponzorovania ich ďalšieho štúdia. Takisto nasmerujú horších študentov, aby sa nerozhodovali pre všeobecné vzdelanie a ostali potom bez práce, ale pokračovali na učňovkách, ktoré majú partnerov a tí vyučených študentov rovno zamestnajú. Zamestnanie je totiž jediný spôsob, ako sa dokážu tieto deti vymaniť z bludného kruhu chudoby.