Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dlhodobo upozorňuje, že deti na Slovensku majú najviac pokazené zuby spomedzi svojich európskych rovesníkov. Pokazené zuby pritom môžu ovplyvniť aj rozvoj iných ochorení ako napríklad kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, či chronických zápalov pľúc a iných pľúcnych ochorení.

Málo detských zubárov 

Slovensko je v Európe na chvoste v starostlivosti o zuby detí a bojuje pritom s nedostatkom detských zubných lekárov. Podľa Slovenskej komory zubných lekárov je ich niečo vyše 3100, ale viac ako 60 percent z nich má nad 50 a dokonca nad 60 rokov.

S detskými stomatológmi je to ešte horšie. Z desiatich absolventov sa počas praxe pre detskú stomatológiu rozhodne jeden. Deti na rozdiel od dospelých prejavujú svoj strach naplno: plačú, kričia, kopú, aj hryzú.

Kristína Kardelis Gbúrová je výnimkou. Detskej stomatológii sa začala venovať v roku 2015, teda osem rokov po ukončení štúdia v odbore stomatológia na Univerzite Komenského v Bratislave. Zistila, že práca s dospelými pacientmi ju nenapĺňa tak, ako starostlivosť o detí.

“Je to extrémne ťažká práca, fyzicky, aj psychicky. Ale pre mňa je zábavnejšia, lebo deti vám narozprávajú všetko možné a je to dynamickejšie. Dnes už mám pocit, že keby som ošetrovala dospelých, tak pri nich zaspím,” smeje sa detská zubárka, sama mama dvoch dcér.

Kristína Kardelis Gbúrová ošetruje aj deti s vývinovými poruchami

Neošetruje len bežné deti, ale aj deti s vývinovými poruchami, ktoré mnohé ambulancie odmietajú ošetriť. “Chodia k nám naozaj zúfalé mamičky, že všade tie postihnuté detičky odmietajú. Väčšina zubárov, ktorí ošetrujú prevažne dospelých pacientov, nechce takéto deti ošetrovať. Nechcú sa zdržiavať, za hodinu, ktorú potrebujú na autistické dieťa, plnohodnotne ošetria dospelého pacienta," hovorí detská zubárka.

Na klinike Kidsmile, ktorá stále prijíma nových detských pacientov, sú pacienti od približne 6 mesiacov do 13 rokov. Denne ich Kristína Kardelis Gbúrová ošetrí aj 10. “Asi 15 až 20 percent z detí má nejaký vývinový problém. Autizmus, epilepsiu či Downov syndróm. Najviac sa boja deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom, tam sa nám málokedy podarí ich hneď aj ošetriť, potrebujeme s nimi pracovat dlhší čas,” vysvetľuje.

Spokojný malý pacient na klinike Kidsmile.  Foto - Kidsmile  

Pri takýchto deťoch musí postupovať inak: na prvej návšteve v ambulancii sa hlavne hrajú a rozprávajú, aby sa zbavili obáv a strachu. Keď je to pre dieťa veľmi stresujúce, príde na rad premedikácia: dieťaťu podajú utišujúci liek.

Ak nezaberie ani to, možnosťou je celková anestézia. A to hlavne vtedy, keď má dieťa veľa kazov, nízky vek a extrémny strach z ošetrenia či diagnózu, kvôli ktorej nie je možné dieťa ošetriť inak.

”Rodičia sa často bránia tomuto riešeniu, ale mnohí si ho nakoniec veľmi pochvaľujú,” hovorí zubárka Kristína Kardelis Gbúrová. Deti si túto skúsenosť nezapamätajú ako niečo nepríjemné a do ambulancie sa vracajú bez strachu a s úsmevom. Vekom je potom strach menší.